Vydieranie ako pracovná metóda *komentár týždňa

V dlhodobých prieskumoch verejnej mienky je to z koaličných strán práve Združenie robotníkov Slovenska, ktorého parlamentná budúcnosť je viac ako neistá - nie div, že v situácii, keď išlo o to, či sa banky budú privatizovať podľa predstáv HZDS a SNS, alebo sa presadí názor opozície, odmietajúcej tento akt pred ich ozdravením a prijatím kapitálových injekcií, postavili sa "robotníci" proti záujmom svojich politických partnerov. Ak by totiž ustúpili aj v tomto bode - tým skôr, že už niekoľko týždňov dávajú verejne najavo svoj odpor voči privatizácii bánk - mohli by sa so svojou politickou činnosťou pokojne rozlúčiť. Avšak o tom, či premiérova kosa narazila na kameň, alebo len na vzdorovitejšiu hrsť trávy, sa rozhodne už v najbližších dňoch, po vrátení novely zákona o strategických podnikoch, ktoré môže byť podľa slov V. Mečiara spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Ponechajme bokom otázku, akú už len môže mať takáto vláda dôveru, a navyše pri bode, kde sa viackrát ukázalo, že premiér nehanebne klamal, keď spájal privatizáciu bánk s podmienkami zahraničných finančných a politických inštitúcií. Situácia by v takomto prípade mohla byť vážna, ak by sa našlo v parlamente dosť hlasov, ktoré by jeho vydieraniu podľahli - nie je totiž veľmi pravdepodobné, že by Mečiar podal demisiu a umožnil svojim politickým protivníkom ešte raz dovládnuť "jeho" volebné obdobie. "Premiér-bumerang" (Markovičov termín) má totiž za posledné funkčné obdobie toľko masla na hlave ako nikdy predtým, takže nemôže riskovať a ponechať správu štátu súčasnej opozícii (a s tým jej umožniť vstup do SIS, Policajného zboru, prokuratúry, Fondu národného majetku, štátnej správy, finančných zdrojov...), čo by po jeho demisii jednoducho nasledovalo. Aj so všetkými právnymi dôsledkami. Mečiarova jediná šanca je ukončiť volebné obdobie pri moci - a potom na základe "dôvery väčšiny občanov" všetky svoje trestné činy jednoducho zmazať.