Sú prejavy, ktoré sú pre obyčajnú verejnosť nudné, komplikované, príliš úradnícke, no odborníci sa v nich vyžívajú. Hľadajú významové odtiene v každej vete, analyzujú ju a často v nich nájdu posolstvo, ktoré do nich autor nevložil.
Alebo vložil a teraz sa len spokojne usmieva, keď vidí, že ho pochopili bez toho, aby to musel priamo povedať. Lebo priamo sa veci nehovoria, vtedy za svoje slová treba niesť aj zodpovednosť.
Tak sa teraz podľa mnohých cíti Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie. Nie je vraj až také dôležité, čo v minulotýždňovom prejave o stave Únie povedal, ale to, čo ani náznakom nespomenul.
A tak pre analytikov neboli najsilnejšie slová o kakau v čokoláde a viac ryby v rybích prstoch, ale absencia jedného slovného spojenia. Juncker ani raz nespomenul takzvané jadro Únie.
Znamená to teda, že myšlienka jadra Únie, výraz, ktorý vznikol miernym posunom dvojrýchlostnej Únie, je mŕtva? Neznamená. Aj keby si to tak Juncker predstavoval, čo nie je vôbec isté, lebo on o tej téme skrátka nehovoril, jeho názor v skutočnosti nie je taký dôležitý.
