Autor je evanjelický teológ
Paľo nám celý natešený priniesol ukázať občiansky. Bolo to v 1984. na Panenskej. Ako študenti sme bývali oproti domu, v ktorom žili Rómovia. Odtiaľ chodil za nami. Bol náš kamarát.
Občiansky bol vtedy taká malá knižka. Hrdo ju otvoril na mieste, kde bola jeho fotka. Pod ňou mal byť jeho podpis. Nebol. Úradným atramentom tam príslušník nakreslil tri krížiky. Dodnes cítim tie zimomriavky, čo mi vtedy prebehli po chrbte.
“Kolegovia z Rankoviec majú niekoľkoročnú úspešnú skúsenosť so začleňovaním Rómov. Viac však v komunitnom centre. Nie v kostole.
„
Nikdy predtým som nestretol negramotného.
Spolužiak Milo ho začal učiť čítať a písať. Išlo mu to. Keď ma raz Paľo zbadal v modrom tričku s veľkým žltým nápisom MICHIGAN, začal opatrne slabikovať: my-c-hi-gáň. A bez meškania ma napomenul: „Ondrej, ale veď ty nie si cigáň!“
Potom sa vľúdne usmial. Ako keby mi chcel povedať, že síce chápe moju snahu priblížiť sa mu, ale také ľahké to nebude.
Spolužiak Ľubo o našom priateľstve s Paľom zložil pieseň. Spievali sme v nej: „Pred Bohom raz každý z nás rovný s rovným bude stáť, každý bude kamarát.“ Pri tejto piesni spieval Paľo refrén. Aj sme ju s ním nahrali a pred pár rokmi som ju zavesil na youtube.
Už vtedy nás pravoverní upozorňovali. Vraj meníme evanjelium a zvestujeme falošnú nádej. Všetci nebudú kamaráti. Budú aj odsúdení.
