Autor: Marián Leško / Trend
Akútna vládna kríza trvala od 7. augusta do 7. septembra. Ako sme sa nedávno dozvedeli od predsedu vlády, táto kríza nebola nielen akútna, ale ani vládna. Vraj to bola iba kríza komunikačná.
Robertovi Ficovi zjavne nestačí, že ťahá verejnosť za nos vtedy, keď sa veci dejú. On to robí ešte aj so spätnou platnosťou.
To, že o žiadnu vládnu krízu nešlo, povedal premiér v čase, keď ešte stále pretrvával stav, že jeden z jeho koaličných partnerov vypovedal koaličnú zmluvu.

Načo sa vôbec taká zmluva podpisuje, ak ju vládne strany vlastne ani nepotrebujú?
To, že vládna kríza nebola, povedal predseda vlády dva dni po tom, keď musel na dvakrát poslaneckému klubu Slovenskej národnej strany (SNS) vysvetľovať, že keby hlasovali o ministrovi Smeru-SD podľa svojho presvedčenia, tak vláda končí. Ak túto situáciu predseda vlády komentuje slovami, že „vláda a parlament normálne pracujú“, tak hranice toho, čo sa dá považovať za normálne, nenormálne rozšíril.
Premiér okrem iného o sebe povedal: „Postupujem podľa ústavy.“ Povedal to krátko po vyjadrení, že bude rešpektovať nomináciu predsedu SNS na nového ministra školstva, lebo vraj „je to rezort, ktorý patrí do pôsobnosti Slovenskej národnej strany“.
Predseda vlády, postupujúci podľa ústavy, nesmie vypustiť z úst vetu: „Ja budem túto nomináciu rešpektovať.“