Nové strany Beblavého a Štefunka, ktoré desaťkrát podčiarkujú, že sú proeurópske, prichádzajú vo chvíli, keď je v téme nášho európskeho kurzu ich najväčším konkurentom Smer.
O Ficovej úprimnosti môžno pochybovať, no k hlbšej integrácii - ktorú symbolizuje jadro - žiadna zo strán námietky nemá. Skôr sebavedomé pripomienky.
Čo znamená byť proeurópsky? Čítajte Obe strany - Beblavého SPOLU aj Štefunkovo Progresívne Slovensko - zdôrazňujú, že líniu medzi domácimi a európskymi záležitosťami vidia rozostrene. Že aj o domácej politike budú rozmýšľať v súvislosti s Úniou.
Pre Beblavého to znamená, že kritika korupcie a nefunkčného štátu sa má stať súčasťou argumentu, či sme pripravení na „jadro“. Počujeme v tom výzvu Ficovi aj Sulíkovi. Že teda nedá sa povedať, dobre, zavrieme oči, lebo nás nesú správnym smerom - ako to od nás žiada Fico. A nedá sa ani oddeliť kritika korupcie od tiahnutia k integrácii - Sulíkova logika.
To znamená, že zlepšenie pomerov doma Beblavý pripodobňuje situácii, keď sme pristupovali do Únie. Štandardy nám vtedy určovali z EÚ, teraz by sme mali ukázať, že sme si ich zvnútornili. Že sa ťaháme nie za svetlom príležitosti – ako to podľa SPOLU robí Smer –, ale za hodnotami, ktoré platia doma aj v Únii.
Aby Slovensko definitívne vykročilo z tieňa postkomunizmu Čítajte Lebo medzi tými dvoma už nie je rozdiel, ktorý premiér pestoval, aby mohol byť najprv v antibruselskom odboji a potom na čele integračného frontu.
Progresívne Slovensko sa ukázalo – ešte pred registráciou samotnej strany – v obložení európskymi partnermi (maďarské Momentum, rakúsky Neos, poľská Nowocsesna). Prelínali sa témy, podpísalo sa spoločné memorandum, pomenoval nepriateľ – stredoeurópsky politický mainstream.
