Začiatkom roka, keď Donald Trump prebral funkciu prezidenta USA a zároveň keď premiérka Theresa Mayová spustila proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, vyzeralo to so súčasným globálnym usporiadaním naozaj zle.
Akoby sa liberalizmus naozaj ocitol na pokraji porážky a svet vstúpil do akejsi geopolitickej recesie.
Až Trumpova reč na pôde Spojených národov však veľmi názorne ukázala, že populizmus je niekedy dobrý sluha, no vždy zlý pán. Môže zapáliť neznalých a mrzutých voličov hnevom, ale nevie premeniť tento hnev na niečo konštruktívnejšie.

Ak napríklad riešenie globálnych výziev nahradí frázou, že treba urobiť Ameriku znovu veľkou.
Občas to znelo tak, akoby si Trump predstavoval sám seba znovu na predvolebnej tribúne pred davom svojich „úbohých“ priaznivcov. Zhromaždení lídri počuli – niektorí určite v nemom úžase – ako americký prezident pohrozil Severnej Kórei „úplným zničením“ a zosmiešnil kórejského lídra Kim Čong-una ako „raketového muža“ odvolávajúc sa tak na známu pesničku Eltona Johna.
Tak ako voľakedy urážal súperku Hillary Clintonovú výrazom „krivá Hillary“, Teda Cruza označil za „lživého Teda“ a Marca Rubia za malého.