Autor je šéfom oddelenia medzinárodnej politiky nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung, prepojenej s nemeckou Sociálno-demokratickou stranou.
Nemecko sa pripravuje na federálne voľby, pričom sa zdá pozoruhodne odolné voči populistickej výzve, akú zakúsili ostatné západné spoločnosti. Pravicová populistická AfD (Alternatíva pre Nemecko a jej krajne ľavicová konkurencia Die Linke - Ľavica majú v prieskumoch obe okolo 10 percent.
Takže víťazstvo kancelárky Angely Merkelovej sa všeobecne považuje za najpravdepodobnejší výsledok. To však neznamená, že Nemci sú spokojní.
“Môže sa to zdať paradoxné, ale boj proti extrémizmu v Nemecku si možno vyžiada menej politického centrizmu.
„
Merkelovej vláda by mohla byť buď pokračovaním veľkej koalície Merkelovej Kresťanských demokratov (CDU) a stredno-ľavých Sociálnych demokratov (CSU), alebo nejako inou politickou konšteláciou. Tak či onak, naznačovalo by to zrejme, že Nemecko je menej náchylné na populistické pokušenie ako niektoré jeho západné náprotivky.
To sa často pripisuje dvom štrukturálnym príčinám.
Ani xenofóbia, ani Rusko
Prvou je jedinečná história Nemecka s pravicovou a ľavicovou totalitou. A naozaj, odkaz hyperšovinizmu tretej ríše a „reálne existujúceho socializmu” vo východnej časti krajiny vštepili do väčšiny Nemcov opatrný centrizmus. Preto sú extrémistické strany pre väčšinu voličov nepodporovateľné.
Čím sa v Nemecku – ešte viac ako v iných štátoch – politická strana stáva extrémnejšou, tým obmedzenejšiu podporu má.
Zdá sa, že reakcia verejnosti na nedávne buričské výroky prominentných vodcov AfD len potvrdzuje toto pravidlo. Výzva Björna Höckeho, krajinského vodcu AfD v spolkovom štáte Durínsko, na „obrat o 180 stupňov“ od povojnovej tradície pykať za zločiny nacistickej éry, a odkaz podpredsedu AfD Alexandra Gaulanda na „zbavenie sa“ ministra integrácie tureckého pôvodu „v Anatólii“ voličov len odpudil.
Podobne aj výzva Die Linke na zrušenie NATO spolu s roztápaním sa voči Rusku urobili túto stranu politicky neprípustnou vo väčšine západného Nemecka.
Dobré výsledky
Druhou bežne uvádzanou príčinou nemeckej odolnosti voči populizmu je jeho hospodárska sila. Miestna nezamestnanosť je momentálne rekordne nízka a HDP vzrástlo od roku 2013 o takmer 10 percent.
K tomu pridajte fungujúci sociálny systém a je jasné, prečo má zlosť orientovaná na nerovnosť, aká rozdúchava rebélie voličov inde, v Nemecku len chabý ťah.
Toto však neznamená, že na populistickom fronte panuje pokoj. V skutočnosti zastiera relatívne chabá podpora populistických strán v nemeckých voľbách spodný prúd nespokojnosti v tamojšej spoločnosti, ktorý nápadne pripomína hnev, čo podnietil nástup antiestablishmentových strán v Európe aj inde.
Hnev sa im nevyhýba
Podľa istého nedávneho prieskumu verejnej mienky 71 percent nemeckých voličov aktívne nedôveruje svojej vláde, zatiaľ čo 70 percent ich neverí v spravodajstvo klasických médií.
