Ľudia v Katalánsku zrejme majú svoj dôvod, prečo sa chcú odtrhnúť od Španielska. Ja ho nechápem. Alebo povedzme nevidím, prečo by to bolo nutné v roku 2017 – ale koniec koncov, kto som ja?
Čo však viem, je fakt, že to, ako chce katalánske hnutie za nezávislosť dosiahnuť svoj cieľ, je absolútny vtip a navyše rovnako nebezpečne mylný výklad podstaty demokracie, aký momentálne panuje v Maďarsku alebo Poľsku.
“V nezáväznom hlasovaní v roku 2014 80 percent obyvateľov Katalánska podporilo nezávislosť, no len 37 percent prišlo hlasovať.
„
Po tom, ako ústavný súd v Španielsku uznal referendum plánované na 1. októbra za nezákonné, súdni predstavitelia začali uplatňovať právo. Vrátane zhabania volebných urien a hlasovacích lístkov a vrátane zatýkania miestnych predstaviteľov, ktorí sa snažia uplatňovať to, čo nezávislé súdnictvo krajiny interpretuje ako zločin.
V halucinačnom tohtotýždňovom komentári pre Washington Post porovnal katalánsky guvernér, bojujúci za nezávislosť, Carles Puigdemont, reakciu ústrednej vlády k „autoritárskej represii“.
Potom, v rámci najlacnejšieho predstaviteľného politického triku, spochybnil, prečo španielska polícia namiesto toho nepracuje na prevencii teroristických útokov. (A prečo na tom nepracujete Vy, pán Puigdemont? Aké je to ľahké, však?).
Tento komentár bol ďalším v rade tohtotýždňových Puidgemontových názorov, kde akoby naznačoval, že v rámci momentálne neodvratného nedostatku volebných lístkov – ktoré polícia konfiškuje – by si voliči prosto mali vytlačiť vlastné.
