Autor je politológ, pôsobí na Inštitúte politológie FF PU v Prešove
Volebné úspechy a prebratie moci v obci, kraji alebo v štáte sú indikátorom životaschopnosti politických subjektov.
Každé voľby v demokratickej krajine sú záťažovým testom a meraním sily vlády a opozície, najväčším a najrelevantnejším prieskumom verejnej mienky s výpovednou hodnotou a vysvedčením pre centrály politických strán o tom, ako pracovali so svojimi sympatizantmi vo volebnej kampani, akých postavili do volieb kandidátov. Respektíve ak vládli, či to dokázali „predať“ ako úspešný príbeh.
Blížia sa župné voľby a ak by som parafrázoval výrok premiéra „Bratislava nie je Slovensko“, tak Slovensko nie je len Banskobystrický samosprávny kraj.
Všetky oči sú uprené na Kotlebu a jeho vyzývateľov, ale to zrejme nebude jediný politický thriller. Je tu ešte sedem vyšších územných celkov a v šiestich z nich v župných úradoch vládne Smer-SD.
Ale čo tam po regionálnej samospráve! Občania jej nerozumejú, k voľbám nechodia, veď aj politici hovoria o zmenách alebo jej zrušení.
Nie štyri, ale päť rokov
Debatovať o dôležitosti alebo zbytočnosti existencie tohto typu územnej samosprávy je irelevantné, ak sa na to pozrieme čisto z politického hľadiska.
Realita je taká, že nadchádzajúce voľby rozhodnú o odovzdaní moci (a financií vo výške približne 1,5 miliardy eur) nie na štyri roky, ale pre plánované zlúčenie komunálnych a regionálnych volieb v roku 2022, ideme vybrať našich zástupcov do regionálnych parlamentov a do čela krajov jednorazovo až na päť rokov.
Usalašiť svojich nominantov na päť rokov hoc aj do kúta krajských zastupiteľstiev by malo byť dostatočnou motiváciou zabojovať o hlasy elektorátu.
