Dlaždica a inžinier ekonómie *náZory

Slovenská vláda schválila ďalší zo systematických zákonov - o revitalizácii podnikov. Návrh tohto zákona je systematický preto, že vláda systematicky vytvára podmienky pre bujnenie korupcie a klientelizmu, a to nielen v ekonomike. Návrh zákona totiž predpokladá, že z peňazí všetkých občanov - zo štátneho rozpočtu - sa budú oddlžovať a inak zvýhodňovať niektoré podniky. O tom, ktoré podniky to budú, rozhodnú vo svojich kanceláriách šéfovia štyroch najväčších finančných ústavov, piati ministri a guvernér NBS. Trhová ekonomika je deklarovaná v Ústave SR, a špeciálne predkladateľ tohto návrhu, inžinier ekonómie a minister financií Sergej Kozlík, by sa mal pozrieť aj na programové vyhlásenie svojej vlády. Celkovo 70 miliárd korún zo štátneho rozpočtu bude v priebehu niekoľkých rokov vyčlenených pre niektoré podniky na základe ich žiadosti a predloženého projektu. V normálnej trhovej ekonomike poskytujú podnikom peniaze banky, ktoré predložené projekty posudzujú na základe komerčných kritérií a veľmi dôkladne zvažujú, komu koľko požičajú. V slovenskej ekonomike často najväčšie banky poskytujú peniaze na základe politických a iných osobných kritérií. Aj preto Národná banka Slovenska vo svojom menovom programe na rok 1997 ústami guvernéra "bude obmedzovať poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam všetkými dostupnými prostriedkami". To sa nepáči vláde, ktorá na propagandistickú výstavbu diaľnic a priehrad spotrebuje väčšinu voľných peňazí, ale zároveň chce úvermi pomáhať aj "svojim" privatizérom. Vzniká tlak na zvýšenie množstva peňazí v obehu, čo je začiatok rastúcej inflácie a následne poklesu životnej úrovne. Vláda robí všetko, aby racionálne kroky NBS obišla. O "trhovosti" návrhu zákona svedčí aj odsek, podľa ktorého "...je revitalizovaný podnik vylúčený z konkurzu a vyrovnania (bankroty) a jeho majetok je vylúčený zo záložného práva". Práve absencia účinného zákona o bankrotoch, čím pretrvávajú neefektívne štátne firmy, je príčinou pomalého rozvoja ekonomiky. Návrh zákona o revitalizácii podnikov je ďalšou z mnohých dlaždíc na ceste ku klientistickej ekonomike, v ktorej rozhoduje najmä svojvôľa štátnych úradníkov a politické záujmy.