Tým, že sa púšťa do výmeny nadávok so severkokórejským šialencom, robí Donald Trump medvediu službu nielen svojmu - už i tak dokrkvanému - imidžu, ale aj svetovému mieru.
Konzílium psychiatrov by sa asi zhodlo - aj keď nie jednomyseľne - že k testu vodíkovej pumy v Pacifiku, čím sa Kim vyhrážal, sme o kus bližšie než pred tweetom, že on môže "totálne zničiť" Severnú Kóreu.
Toto je horšie ako zbytočné, blázna v Pchjongjangu neodstrašuje, ale provokuje. Keby sa dalo odhliadnuť od bombastickej rétoriky - ale nedá sa - nesmierne vážnu situáciu zvláda Trump dobre.

Ak kopneme pod stôl expertov, ako napr. John Delury (Foreign Affairs), ktorí radia appeasent tak, "aby sa Severná Kórea mohla orientovať na svoju prosperitu namiesto sebazáchovy" (čo by znamenalo rezignáciu na záväzky k Tokiu a Soulu, ktoré sa zriekli vývoja vlastnej a-bomby len vďaka zárukám USA), tak ohlásenie bankovej blokády KĽDR môže zložiť Kima na kolená skôr než všetky sankcie OSN.
Je to nesmierne silný ťah. Exekutívny príkaz, že ministerstvo financií USA musí sankcionovať každú banku, ktorá prevedie akúkoľvek transakciu súvisiacu s obchodmi s KĽDR, stavia zvyšok sveta pred nemenšiu výzvu než "ste s nami alebo s Kimom?".
A skutočnosť, že k USA sa okamžite pridal Peking, jednak oceňuje diplomaciu Trumpovho tímu, a po druhé vytvára psychologický tlak aj na "nespojencov" Ameriky.