Autor je dramatik a spisovateľ
Pred vyše piatimi rokmi som v novinách zaregistroval krátku správu, že niekde na strednom Slovensku sa formujú malé oddiely írečitých chlapov, ktorým sa veľmi páči cvičiť v uniformách.
Minulý rok mala moja dystopia o narastajúcom fašizme premiéru v SND.
“Skoro tisícka nahnevaných zúrila, boli medzi nimi robotníci, partizáni, krajčíri, remeselníci, učitelia. Ktosi navrhol, aby sa s "nimi" vyrovnali.
„
Chlapci v uniformách nechcú nikomu zle, chcú len poriadok, chcú len jedno, aby, kurva, všetci poriadne makali a počúvali vodcu! Aby všetci, ktorí sú nepriatelia, boli pekne prevychovaní, najlepšie bičom a lopatou bez násadky. Nepriateľ je každý, kto nie je s nimi. Nepriateľ je každý, aj ten, čo sa tvári ako priateľ, ale je iný! Ako iný? Proste iný.
Toto všetko sa deje sedemdesiatdva rokov po vojne, v ktorej zahynuli milióny ľudí len preto, že boli iní. Ale nerobme si ilúzie, že svedectvo o vyvražďovaní "iných" počas vojny dokázalo národ poľudštiť. Na jeseň 1945 sa v Topoľčanoch odohrala udalosť, ktorú nechápeme ani teraz.
Ráno 24. septembra v kláštornej škole v Topoľčanoch začal MUDr. Berger očkovať školopovinné deti proti kiahňam.
Na neďalekom Hlinkovom námestí (!) sa práve začal zhromažďovať dav, v ktorom sa šírila zvesť, že lekár deti očkuje jedom, že plačúce ich drží zamknuté v triede, a sú určite otrávené.
