Autor je ekonóm a pedagóg
Britská obchodná komora znížila prognózy tempa rastu ekonomiky Veľkej Británie na najbližšie dva roky. V roku 2018 by mala vzrásť o 1,2 a o rok nato o 1,4 percenta.
Pohľad výlučne na britské čísla nenavádza k extrémnemu pesimizmu. Komora skresala predpovede iba o desatinu percentuálneho bodu a tohtoročný rast by mal byť ešte o chlp vyšší, než sa očakávalo.
“Pokles investícií, vývozu a hodnoty libry má spoločnú príčinu, ktorou je 51,9 percent hlasov za vystúpenie.
„
Avšak z vyjadrení riaditeľa Adama Marshalla je zrejmé, že jeho ekonómovia britskému hospodárstvu neveria. Zazneli slová o uviaznutí na „trajektórii nízkeho rastu“ a „šliapaní vody.“
Oproti tomu eurozóna by mala podľa Európskej centrálnej banky tohto roku rásť najrýchlejšie za poslednú dekádu.
Pri hľadaní príčiny britských problémov netreba chodiť ďaleko. Podľa Marshalla je kľúčom fakt, že brexitom oslabená libra znižuje kúpnu silu domácností a chýbajúce spotrebné výdavky sa nedarí nahradiť investíciami a exportom.
To aj napriek tomu, že pre Európanov a Američanov je nakupovať britské tovary citeľne lacnejšie než pred minuloročným referendom.
Fakt, že k vybalansovaniu britskej ekonomiky vývozom a investičnými výdavkami nedošlo, však môže iba ťažko prekvapiť. Zmeny vo výmennom kurze síce majú výrazný vplyv na medzinárodný obchod, avšak z dlhodobého hľadiska hrá najdôležitejšiu rolu vzdialenosť.
A tá sa v ekonómii meria nie len v námorných míľach, ale aj vo výške ciel a kvót a v súčasnosti najmä v počte strán nezladenej regulácie.
