František Šebej to sformuloval príliš melodramaticky. Keď povedal, že o našom osude v Únii sa rozhodne podľa toho, s kým Merkelovej strana postaví vládu.
Otázka je skôr na úrovni nuáns, nie osudová. Tá znela počas volieb vo Francúzsku, keď sa lomili dve vízie – posilnená spolupráca v Európe alebo viac ochrany pre "svojich" pred "cudzími".
Či sa teda k Merkelovej pripoja sociálni demokrati, Zelení a/alebo slobodní, je skôr o príchuti v nemeckej politike. Prílohu poznáme: tou sú Merkelovej konzervatívci. A základ už vybrali Francúzi.
“Napokon Le Penovej voliči – či voliči AfD – nikam po voľbách neodišli a treba s nimi rátať. Je to politika, nie rozprávka o dobrých a zlých. Každý bude trochu nespokojný, no nie príliš.
„
Koreniť budú európski partneri. Tí budú akcentovať alebo potláčať tendencie, ktoré sa začnú črtať v novom zložení.
Takže nesledujeme mohutnú wagnerovskú operu, skôr reláciu o varení, kde diváci môžu volať do televízie, čo pridať a ako postupovať. Ak takú reláciu nepoznáte, je to dobrý opis toho, čo sa deje. Únia je niečo, čo tu ešte nebolo v spôsobe nastavenia vzťahov – to hovorí politológ Jozef Bátora.
Už teraz vidíme, že to nie je celkom o boji starých a nových chutí, ako sa zdalo počas polarizovaných volieb. Vidíme, že deliaca čiara, ktorá sa pri brexite, Trumpovi a napokon aj pri holandských a francúzskych voľbách zdala taká hyperdramatická, stráca nekompromisnú celistvosť.
