Autor je ekonóm, pôsobí na Prognostickom ústave SAV
Nemecká ekonomika je (právom) predmetom obdivu i závisti. Medziročný rast hrubého domáceho produktu presiahol 2 percentá. Nezamestnanosť klesla na 3,7 percenta.
Priemerná hrubá mzda sa blíži k 3800 eurám a je o štvrtinu vyššia ako pred desiatimi rokmi. Štátny dlh klesol z rekordných 81 percent v roku 2010 na súčasných 68 percent. Čo by za takéto čísla dalo Francúzsko. O Taliansku ani nehovoriac.
Prečo je Nemecko takéto úspešné? Nemecký úspech stojí na nemeckej povahe, ktorá je založená na disciplíne, poriadku a na úcte k vzdelaniu. Ale stojí aj na špecifickom modeli nemeckého kapitalizmu.
Nemecký model kapitalizmu
Vo vyspelom svete existuje niekoľko typov kapitalizmu, ktoré sa od seba líšia modelom vlastníctva, riadenia a financovania firiem, a úlohou štátu v ekonomike.
Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby Čítajte Najbližšie k modelu voľného trhu má americký model. Ten je založený na nízkych daniach a relatívne malej úlohe štátu v ekonomike. Firmy sa často financujú cez kapitálový trh a vlastnia ich najmä penzijné fondy, finančné inštitúcie a tiež individuálni investori.
Takýto typ financovania a vlastníctva sa sústreďuje najmä na krátkodobé dosahovanie zisku, pretože akcionári chcú dividendy každý rok. Keď sa firme nedarí, nie je problém vyhodiť ľudí na dlažbu.
Nemecký model (nazývaný aj rýnsky či nordický kapitalizmus) funguje trochu inak. Hlavnými vlastníkmi sú najmä veľké banky a niekedy aj štát.
Napríklad 20 percent akcií vo Volkswagene vlastí spolkový štát Dolné Sasko. Výkladnou skriňou nemeckej ekonomiky však nie sú len automobilky, ale aj firmy typu „mittelstand“.
Sociálno-trhové hospodárstvo
Tento názov sa prekladá ako malé a stredné firmy s počtom zamestnancov do 500 a obratom do 50 miliónov eur. V Nemecku však často ide o firmy v rodinnom vlastníctve s miliardovými obratmi.
Všetci poznáme napríklad firmy ako Bosch. Veľkí a stabilní vlastníci nepotrebujú vyplatiť dividendy každý rok. Dovoľuje im to sústrediť sa na dlhodobé strategické ciele.
Nemeckou špecialitou je starostlivosť firiem o výchovu vlastných zamestnancov, spolupráca s odbormi a kooperácia s úradmi na úrovni krajov a spolkových vlád.
“Dlhodobo trápi Nemecko predovšetkým demografický problém. Kto si sadne do lavíc v nemeckých učňovských školách, a kto bude robiť v automobilkách?
„
Model nazývaný aj „sociálno-trhové hospodárstvo“ sa usiluje o dohodu medzi prácou a kapitálom pre vzájomný prospech.
Učilištia, stredné a vysoké odborné školy produkujú kvalifikovaných zamestnancov pre nemecký priemysel. Učni a absolventi škôl sú často „šití na mieru“ pre konkrétnych zamestnávateľov, u ktorých nachádzajú dobre platenú prácu.
Schröderove reformy
Nemecký model kapitalizmu nie je taký pružný pri najímaní a prepúšťaní zamestnancov ako americký. To však neznamená, že nereaguje na ekonomickú realitu.
