Na prvom stretnutí nového vedenia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) s premiérom sa vraj V. Mečiar vyjadril, prečo by on nemohol mať vlastné odbory. Nik mu neprotirečil. Už aj preto, že bol všeobecne známy materiál podpísaný jedným z predákov HZDS A. Matejkom. V ňom sa hovorilo aj o vytvorení poslušných odborov do konca roku 1995. Nepodarilo sa a v druhej polovici roku 1996 vyvíjalo HZDS tlak na KOZ, aby sa obrátila úsmevnou tvárou k vládnemu hnutiu. Vývoj sa však uberal iným smerom. Mečiar sa vtedy pousiloval zdiskreditovať celú konfederáciu rečičkami o presune peňazí odborárov do SDĽ. Neuspel a tak sa čakalo na výsledky zjazdu KOZ. O premiérovej neistote v tých chvíľach hovorí, že celý večer prvého rokovacieho dňa strávil v zákulisí kongresového paláca pri schodisku pre zamestnancov. Ani zjazdová stratégia nevyšla. Od tejto chvíle v duchu Matejkovho programu vedúci pracovníci štátnej správy zakladajú Všeobecný
slobodný odborový zväz. Podľa jedného z jeho aktivistov, J. Kožára z Okresného úradu Sabinov, je to organizácia situovaná nie na profesnom, ale na územnom princípe (protiklad k tomu, čo chce Európa). Toto je typické, lebo vládne hnutie zakladá odbory predovšetkým tam, kde sa môže vyhrážať stratou zamestnania - v štátnej správe. Bolo by ale omylom čakať, že neprenikne do iných odvetví. Nádej tu však je - vláda má nefunkčnú Asociáciu starostov a primátorov, namáhavo zlepila a ťažko živí Združenie slovenských novinárov, ktoré má problémy komunikovať s Európou. Odbory, kde je účasť štátu evidentná a kde sa má prejaviť aj priamymi subvenciami, na tom nebudú inak. Žlté odbory v Európe nezaberú. Napriek tomu, že vznikajú aj vo VSŽ. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že kolegovia-kováci v zahraničí si vynútia neobchodovať so sluhami moci. V takomto prípade je síce pocit z vlastníctva železiarní príjemný, hospodársky výsledok však nulový. Navyše v KOZ majú informácie o tom, že značná časť členov vládnych odborov si potajme podržala aj členstvo v "zlých" odboroch. Niekedy poslušnosť nepomáha.