Niet zrejme politika, ktorý by absolvoval vyšší počet ťažkých rokovaní ako Angela Merkelová.

Koaličné rozhovory, do ktorých sa chystá prizvať liberálov a Zelených, budú možno jej vôbec najťažšie. Nie je jasné, či je rada, alebo skôr smúti, že „najproeurópskejšia“ nemecká strana – SPD – už odišla do opozície.
K FDP majú síce CDU/CSU programovo najbližšie, avšak liberáli sa tak ostro vymedzujú proti solidarite v eurozóne a proti ručeniu za cudzie dlhy, že dohodou s nimi príde o podporu eurofilnej verejnosti.
A, čo je horšie, naštrbí vzťah s Macronom, ktorý bez nemeckej spolupráce reformy neurobí.
Priestor na ustupovanie pritom pre FDP veľký nie je, keďže isté už dnes je, že vylúčenie Grécka z eurozóny z vlastného programu do vládneho nedostane. Ani Zelení nebudú s – napríklad – požiadavkou zákazu dieselov jednoduchým partnerom.
Keď si vybavíme, že skvelá štvorka Smer, SNS, Híd a Sieť sa dohodla na koalícii a programe za týždeň, tak Merkelovú musíme ozaj ľutovať. (Čo by dala za takého Danka s Bugárom?)
Alebo ani nie?