Autor je redaktor MF DNES
To, že sa Aliancia pre Nemecko v minulých dvoch rokoch zmenila z ultraliberálnej strany na nebezpečnú hnedo sfarbenú extrémistickú formáciu, pochopil dokonca aj Richard Sulík a dnes sa k väčšine svojich známych z AfD nehlási.
Aj Sulíkovi, ktorý pritom nemá nijako skvele vyvinutý politický radar, totiž došlo, že súčasná AfD je proruským, ultrapravicovým a protieurópskym zoskupením, od ktorého by sa mal každý demokratický európsky politik držať ďalej.
Nie však českému exprezidentovi Václavovi Klausovi, ktorý sa stal atrakciou predvolebných mítingov a zhromaždení AfD. Prítomnosť človeka, ktorý sa môže pochváliť tým, že bol predsedom českej vlády, českej Poslaneckej snemovne a napokon aj desať rokov hlavou štátu, dodáva strane na tak potrebnej a chýbajúcej dôveryhodnosti.
Prítomnosť Klausa na stretnutiach AfD by sa dala pochopiť možno pred troma, štyrmi rokmi, keď sa Aliancia pre Nemecko profilovala ako „profesorská" ultraliberálna formácia, ktorá rozporovala problematické riešenie gréckej dlhovej krízy a volala po zmene fungovania eura, prípadne odchode Nemecka z takto postavenej eurozóny.
Profesori však z AfD odišli, ostali len ultrapravičiari a xenofóbi. To však Klausovi neprekáža.
Klaus proti euru a EÚ
Klaus bol ako prezident hlavným nositeľom myšlienky, že by si Česko malo udržať korunu a neprijímať jednotnú európsku menu. A to napriek tomu, že z ekonomického hľadiska nebol už v roku 2007 pre Prahu vstup do eurozóny problém.
Za desať rokov účinkovania na Pražskom hrade sa mu podarilo otočiť pôvodne za prijatie eura optimisticky naladených Čechov doslova na eurofóbov. Po ukončení prezidentského mandátu sa však ukázalo, že pre Klausa bolo euro len prostriedkom na podkopávanie dôvery Čechov v Európsku úniu ako takú.
Kým bol prezidentom, držal sa na uzde, hoci napríklad na Pražskom hrade odmietol vyvesiť vlajku Európskej únie a neustále spochybňoval prínos stoviek miliárd korún, ktoré Česko po svojom vstupe získalo z úniových fondov.
Úplne otvorene začal proti Európskej únii vystupovať až po ukončení svojho angažmánu na Pražskom hrade. Zavŕšil ho škandalóznou amnestiou ekonomických zločinov deväťdesiatych rokov.
Amnestiou, ktorou medzi Čechmi úplne stratil povesť aj politický kredit.
