Autor je štátny tajomník ministerstva obrany SR
V posledných mesiacoch sa často hovorí, či už na politickej, alebo na expertnej úrovni o tzv. „jadre“ Európskej únie či integrácie a diskutuje sa, či by malo Slovensko patriť do tejto skupiny.
Na úvod treba povedať, že „jadro“ samotné sa len tvorí a je to skôr pracovný názov. Je jedno, či to voláme „jadro“, alebo „nová Únia“, podstata je rovnaká: vytvára sa nová podoba Európy na desaťročia dopredu, pričom sa prelínajú rôzne koncepcie a predstavy.
Jedno je jasné, pôjde o užšiu spoluprácu „ochotných“ – a dodal by som aj odvážnych – v niekoľkých kľúčových oblastiach. Vyzerá to tak, že dva kľúčové piliere budú ekonomika a bezpečnosť, a práve v spolupráci v oblasti bezpečnosti sa skrýva najväčší potenciál na relatívne rýchly rozvoj a prehĺbenie spolupráce.
Ako sa vyfarbíme?
Niektoré témy budú jasné, ako eurozóna alebo Schengen. Ale jadro podľa všetkého nebude mať vo všetkom jasné hranice, skôr to bude kombinácia rôznych politík, tém na niekoľkých úrovniach.
Ako keby ste zobrali mapu Európy a vždy vyfarbili jednou vrstvou štáty, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe jednej z politík či na určitej forme spolupráce.
A keď takto na seba namaľujete niekoľko úrovní, tak de facto „jadro“ bude tvoriť skupina štátov, ktorá je zafarbená najtmavšie.
A ja by som bol rád, aby Slovensko na tejto pomyselnej mape malo tú istú farbu ako najvyspelejšie štáty Európy, Francúzsko, Nemecko či štáty Beneluxu. Vysvetlím prečo.
Prežitie malých štátov v geopoliticky komplikovanom regióne, navyše v turbulentných časoch, môže závisieť od spojenectiev a inštitucionálnych väzieb. Pod prežitím nerozumiem prioritne prežitie ako také, teda štátne.
Rozumiem pod tým aj zachovanie demokratického zriadenia, ktoré je takisto dôležité pre náš osobný a civilizačný rozvoj a existenciu. Slovensko či ďalšie menšie štáty môžu prežiť v krízových scenároch, v geopoliticky turbulentnom prostredí s ruským revanšizmom v susedstve aj bez jadra, ale pravdepodobne nie ako demokratické, liberálne západné štáty, ale ako autokracie východného typu.
Keď kričíme spoza okna
Rôzne integračné zoskupenia nás chránia pred vonkajšími ohrozeniami – NATO pred priamou vojenskou hrozbou, EÚ pred civilizačnými hrozbami, ale aj pred našou vlastnou temnou stránkou.
Treba posilniť väzby na tých najschopnejších, aby mali bytostný záujem o náš rozvoj a bezpečnosť. Ak sa nevytvoria, ich ochota sa postaviť za nás, za bezpečnosť strednej Európy a za náš rozvoj bude prirodzene nižšia.
A my budeme štátom síce formálne suverénnejším, ale de facto slabým a bez spojencov.
