Autor je teológ a spisovateľ
Samozrejme, že neprešli ani dva dni, dva dni formálneho smútku za Nemeckom, v ktorom od tretej ríše nesedeli v parlamente žiadni nacisti a Richard Sulík už verí, že problematiku chudoby, špiny a nevzdelanosti vyrieši klinicky.
Možno je to iba komunikačná náhoda, možno Sulík vôbec nechcel svojim potenciálnym voličom a voličkám povedať, že jeho predstavy o riešení kľúčového problému slovenskej spoločnosti nejako súvisia s popularitou slovníka AfD, jeho bývalých idolov, ale zase, u Sulíka v tematizovaní islamu a takzvaného rómskeho problému nešlo nikdy o náhody.
“Mohli ste to robiť inak, ale nie, vybrali ste si, že sa budete fotiť po osadách, ale nie v schránkových firmách. Pretože na to jednoducho nemáte, nie ste schopný udrieť na najsilnejších.
„
Od začiatku to bolo trápne, od začiatku sa to vždy najviac podobalo na fašistické predstavy o riešeniach a najmenej na civilizovaný spôsob hľadania odpovedí.
Tak teraz bude Sulík chodiť namiesto s odvodovým kolieskom so sterilizačným a Poliačik sa bude opäť chvíľu tváriť, že s tým nemá nič spoločné, že on si iba v kútiku robí mandaly.
A tak tu budeme mať zase chvíľu diskusiu nie o tom, čo je už roky substanciou Sulíkovej predstavy o niektorých skupinách ľudí, ale o tom, či nenadužívame slovo fašizmus, lebo veď v Krátkom slovníku slovenského jazyka je jasne napísané, že musíš mať najskôr v izbičke plagáty Mussoliniho a Hitlera, aby ťa niekto takto mohol nazvať.
Udrieť Janka
No a potom, keď Dr. Sulík vylieči Slovensko od cigánskej populácie, vysterilizuje rómske matky, zistíme, že sme žiadny problém neodstránili, že sme sa opäť len dopustili zločinu, pretože Sulík dobre vie, že jeho návrh nie je ničím iným, iba prašivým druhom myslenia zrodeným v hlavách kolonialistov a štátov neschopných robiť ľudskú politiku.
Ale potom to, samozrejme, prehlušia Bašternákom a zlodejmi, ktorí sú všade, až tak všade, že dobrá časť bratislavských stredoškolákov sa pýta, ako si majú vyberať, keď sú tu iba zlodeji a že teda oni radšej hentoho odvážneho z bystrického bunkra, ktorý plachtami rozvešanými po krajine bojuje proti systému alegorickými sprievodmi v osadách, a nie pod oknami Bašternákov.
U chudákov, u posledných ľudí našej spoločnosti, ktorí nikdy netendrovali 600 miliónov na vedu alebo miliardu a pol na lietadlá, ľudí zničených životom, sebou samými.
Ale na nich majú gule udrieť, lebo to je veľké hrdinstvo, pustiť sa do najslabších, ako do nášho Janka, spolužiaka zo základnej, s istou fyzickou a výraznou mentálnou zaostalosťou, do ktorého sa navážali moji vysokí, zdraví spolužiaci.