Vláda schválila štyri zákony týkajúce sa národnej bezpečnosti. Najdôležitejší z nich je zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ak legislatívnu iniciatívu ministra obrany Jozefa Stanka podporí aj parlament, Slovensko urobí ďalší krok k členstvu v NATO.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 neboli prijaté žiadne právne normy, ktoré by definovali pravidlá správania štátu a občanov v krízových situáciách. Tento fakt nectí najmä takzvaných otcov vlasti, ktorí úplne zanedbali vytváranie právneho rámca na zabezpečenie jedného z hlavných atribútov štátu, ktorým je vonkajšia bezpečnosť. Od roku 1993 ani jeden minister obrany nedokázal v tejto oblasti urobiť toľko, čo za dvanásť mesiacov stihol Jozef Stank. Imrich Andrejčák, dvakrát Pavol Kanis a Ján Sitek urobili počas svojho pôsobenia v rezorte obrany všeličo. Neurobili však nič pre to, aby malo Slovensko právny rámec na potreby vojnového stavu a iných neštandardných udalostí. Za takýchto okolností by sme sa však ťažko mohli stať plnohodnotnou súčasťou aliancie, ktorá od každého svojho člena vyžaduje schopnosť operatívne reagovať na vzniknuté hrozby.
