Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť dvoch tzv. hanobiacich paragrafov Trestného zákona, prijali zainteresovaní s uspokojením. Hoci rozhodnutie o ich súlade s ústavou vynesie súd až neskôr, odôvodnenie, že môžu ohroziť slobodu slova, predsa len predznačuje, že ich existencia a používanie v praxi nie sú celkom v poriadku. Súd však zamietol pozastaviť aj účinnosť ďalšieho napadnutého paragrafu - umožňujúceho odsúdiť za hrubú urážku alebo ohováranie verejného činiteľa - takže aj spokojnosť zainteresovaných, rovnako ako rozhodnutie súdu, môže byť iba dočasná. Ak sa totiž odborníci Hrubala, Valko či Lipšic zhodli, že trestné stíhanie novinára Aleša Krátkého by sa nemalo dočasne začať, existuje ešte aj možnosť prekvalifikovania trestného činu. Obzvlášť, ak prezident Rudolf Schuster doteraz pred vyšetrovateľom nevypovedal.
Spor je o slobode slova. Kancelária prezidenta podala trestné oznámenie na novinára, lebo sa jej nepáčil jeho hodnotiaci úsudok. Slovenský parlament odmietol nadštandardnú trestnoprávnu ochranu hlavy štátu zrušiť, a tak sa spor dostal až pred Ústavný súd. A ak Ústavný súd uvedené paragrafy zo zákona neodstráni, môže sa o to postarať Štrasburg - v prípade, keď bude Krátký na Slovensku odsúdený a začne európsky spor proti Slovensku. O tom niet nijakých pochýb, na tomto súde už vyhral aj novinár, ktorý politika označil za „idiota“, čo je onakvejší výraz ako „egomaniak“. K rozhodnutiu Ústavného súdu však možno prispela aj skutočnosť, že Rudolf Schuster sa iba niekoľko dní pred rozhodnutím súdu osobne stretol s jeho predsedom, čo sa všade na svete nazýva podozrenie z ovplyvňovania súdu. A hoci ho nemožno preukázať, malo by platiť pravidlo slušných ľudí: pokiaľ existuje „vec“ prezidenta na súde, tak sa stretávať s jeho predsedom osobne nebude a predseda súdu bude preto návrhy na osobné stretnutia odmietať.