Gymnaziálny učiteľ s nadšením opisuje, ako jeho žiaci prežívajú protikorupčný pochod. Hoci ešte zďaleka nedosiahli vek voliča, diskutujú o fenoméne korupcie, o vzdelávaní, perspektíve našej spoločnosti, o dejinách, o komunistickej či fašistickej totalite – skrátka dokazujú, že pod predstaviteľmi mladej generácie si nemožno predstaviť iba jednotlivcov, ktorí prstami hladia smartfóny a ich obzor siaha od tenisiek k alkoholu.
Vôbec nie. Snaha robiť svet lepším je prirodzenou vlastnosťou človeka. A celkom spontánne sa v ňom rozvinie, ak mu v tom nebránime, prípadne – to je ešte lepší prípad – pomôžeme mu a motivujeme ho.

Nakoľko mladú generáciu motivuje alebo skôr „motivuje“ súčasná slovenská spoločnosť, ilustruje zistenie, podľa ktorého viac ako štvrtina mladých Slovákov chce v najbližších troch rokoch odísť zo Slovenska.
Nie študovať, alebo sa len nadýchnuť slobody v Amsterdame či zažiť ruch parížskych ulíc. Chcú odísť natrvalo. Slabou útechou je fakt, že ešte viac ich je v Maďarsku (37 percent) a Česku (46 percent).
Dôvody pritom nie sú iba ekonomické. A dokonca sa nespájajú ani s lepším uplatnením, hoci slovenské výdavky do vedy a vzdelávania – a spôsob, akým sa s peniazmi narába (kauza Plavčan), neveštia deťom nič dobré.