Nie je menšina ako menšina

Slovenská spoločnosť zrejme nie je vnútorne pripravená prijať zákon o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia - napokon, ťažko prijíma aj iné menšiny, nielen homosexuálnu. Prekvapením možno je, že v slovenskej vláde, ktorá sa natoľko angažuje vo svojej prointegračnej agende, vo vláde krajiny, ktorá má vo viacerých článkoch svojho základného zákona zakotvenú rovnoprávnosť občanov a zaručenie základných práv a slobôd „všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo postavenie“, sa nenájde ani jeden minister, ktorý by verejne uznal závažnosť tohto problému a angažoval sa pri jeho riešení. Sotva zaň totiž pokladať slová ministra školstva M. Ftáčnika, že tento problém „Slovensko skôr či neskôr bude musieť zvládnuť“. Úplne smiešne vyznieva postoj podpredsedu vlády Ľ. Fogaša, že prijatie tohto zákona by si vyžiadalo novelizáciu 36 právnych predpisov, čo považuje za nesystémové (akoby každoročné schvaľovanie štátnych rozpočtov nesprevádzali podobné „nesystémové“ kroky) - skôr ide o dôvod, ako sa problému jednej menšiny spoluobčanov vyhnúť.