Batériu návrhov na zlepšenie EÚ, ktoré predniesol Emmanuel Macron, by bolo pochabé odmávať ako snár, keďže ich predstavil ako cestovnú mapu na desať rokov.
Čo je čas tak akurátny na demokratické procedúry, ktorými by jeho idey mohli prebehnúť. Takže výčitky, že už zase „ide poza chrbty občanov“ (a pod.), nie sú spravodlivé.
Zároveň je však zrejmé, že hoci je jeho model EÚ viacrýchlostný, väčšina integračných pruhov nebudú preteky ani „tornádo“ (slovenský klasik), ale „krok sun krok“ hrboľatým terénom.
Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku Čítajte Z podstaty veci, keďže sa montuje (aj) do politicky citlivých oblastí s mohutným potenciálom vyvolávať vášnivé spory. Napr. zbližovanie sociálnych systémov, čo je jeden z návrhov, je mínové pole na prvý pohľad.
Až bude mať doma po reformách – skôr nemá význam sa ani baviť –, Macrona čaká kvantum politickej práce na presviedčaní vlastných spoluobčanov.
To, že mu aplaudujú nadšení federalisti, samo osebe jaro neurobí. (Aj oportunisti – trebárs na Slovensku jeden najprv komunista, potom katolík, teraz Európan.)
Ak aj obídeme bezeurové V3 a tradične skeptickú Škandináviu, presvedčiť musí napr. aj Junckera a Merkelovú. I títo dvaja totiž považujú dvadsaťsedmičku ako celok za vyššiu hodnotu než veľkými rýchlosťami rotujúce jadro.
