Fareed Zakaria, Obrana liberálního vzdělání, preložil Jaroslav Veis, Academia 2017
Kto v polemike o tom, či má zmysel študovať dejiny umenia, alebo filozofiu, ťahá so zástancami praktického vzdelávania za kratší koniec, nájde v Zakariovej knihe elegantnú zbierku argumentov.
Zakaria disponuje skvelou kombináciou. Patrí k najvplyvnejším komentátorom západného sveta. Má osobnú skúsenosť aj s inými civilizačnými okruhmi. Prišiel do Spojených štátov (a na univerzitu v Yale) ako mladý nadaný študent z Indie.
“V tekutom svete zmien a inovácií nestačí príprava na prvé povolanie. Najdôležitejšou sa stáva všeobecná schopnosť vedomosti získavať, následne ich spochybňovať a odvážne sa dopracovať k novým.
„
Píše zrozumiteľne. Vlastne musí, lebo inak by ako autor stĺpčekov v najvychytenejších amerických novinách (Time, Newsweek,Washington Post) prišiel o živobytie.
Všetko sa začalo jeho promočným prejavom k študentom Sarah Lawrence College na okraji Manhattanu. Došlo mu, že o ohrození liberálneho vzdelávania rozmýšľa veľa ľudí. Aj preto svoju prednášku rozšíril na knižnú zbierku fundovaných esejí.
Formuje postoje čitateľa, ale nezabúda na primerané historické zdroje či sociologické dáta. Tak sa vyhol tomu, aby spísal len agresívny pamflet milovníka zašlých čias.
Hrozba obchodnej mentality
Autor nepoužíva prívlastok „liberálne“ v ideologickom význame. Nejde o politologickú kategóriu a protipól iného – konzervatívneho vzdelávania.
Keď obhajuje liberálne vzdelanie, myslí na bohatú tradíciu univerzálneho vzdelávania, pri ktorom nie je najdôležitejší objem informácií a ich použiteľnosť na zbohatnutie a kariéru. Najpodstatnejšou úlohou je naučiť sa umeniu myslieť a podnietiť lásku k poznaniu.
Starobylý idealizmus je podrobovaný vážnym skúškam. Mnohí sa pre túto ideu nadchli, ale postupne ich prevalcovali reči o rozpočtoch. V nepríjemných konfliktoch musia obhajovať práva humanitných a umeleckých odborov. To všetko za asistencie úradného dohľadu či porovnávania nákladov a výnosov.
Akademická pôda je formálne slobodná, no pritom napadnutá mentalitou obchodného modelu. Tieto hrozby sú spoločné pre európske i americké prostredie.
Zakaria píše o americkom ideále liberálneho vzdelania s bázňou. Nový americký sen však už vyzerá inak. Cez deň sa treba naučiť všetko, čo súvisí s počítačmi, a po nociach programovať. Potom založiť technologickú firmu a dostať ju na burzu.
Len takto sa vraj zachráni konkurencieschopnosť krajiny. Uverili tomu aj pedagógovia. Získavať znalosti, ktoré nie sú zamerané na niečo konkrétne, sa považuje za cestu nikam.
Počet tých, ktorí sa rozhodli študovať angličtinu alebo filozofiu, prudko klesá. Študenti sa obávajú o hodnotu svojho diplomu a rodičia vyhodenia celoživotných úspor.
Položiť spoločný základ
Klasické humanitné vzdelanie má málo zástancov. Konzervatívci ho považujú za ľavicové a ľavičiari za elitárske.
Guvernéri Texasu, Floridy či Severnej Karolíny priamo vyhlásili, že nebudú podporovať štúdium antropológie alebo doktorandov filozofie. A prezident Obama sa v prejave z roku 2014 verejne zaručil mladým, že zarobia viac, ak sa budú venovať výrobným odborom alebo biznisu, a nie dejinám umenia.
Pritom polemika o význame liberálneho vzdelania nie je nová, akurát praktický prospech zo vzdelania vyzeral v dávnej minulosti inak. „Zhodnotiť“ vzdelanie mohlo znamenať presadiť sa rétoricky alebo sa stať skvelým vojakom či politikom.
