Autor je umelec a publicista
Keď Václav Klaus, bývalá ikona ekonomickej transformácie, český premiér a prezident v rámci nemeckej predvolebnej kampane aktívne podporoval extrémistickú stranu AfD a po skončení volieb oslavoval jej zisk 13 percent, dosiahol zrejme dno špirály, po ktorej sa rúti nadol už pekných pár rokov.
Treba pripomenúť, že AfD šíri nenávisť ku všetkým imigrantom vrátane tých, ktorí do Nemecka prichádzajú z Poľska či Čiech.
“Spája ich najmä sploštené vnímanie politiky a absencia humanistických hodnôt, ktoré obaja vždy maskovali údajným pragmatizmom a takzvaným sedliackym rozumom.
„
Jej podporovatelia sa snažia prebúdzať hrdosť na éru hitlerovského Nemecka a strana otvorene vyzýva k revízii hraníc a návratu území, ktoré Nemecko stratilo po druhej svetovej vojne.
Ak dnes Klaus podporuje nemeckú stranu, ktorej ciele sú v priamom rozpore s českými záujmami, pôsobí ako bizarná karikatúra významného českého politika, ktorým kedysi bol.
Pri premýšľaní nad jeho strmo klesajúcou trajektóriou sa však do mysle tlačí porovnanie s iným príbehom. Je ním príbeh Richarda Sulíka.
