O rok a deň to bude presne pol storočia, kedy sa moci v bývalom Československu chopila Komunistická strana Československa. Naplnila tak svoje predchádzajúce konzultácie v Moskve, kam sa chodila - podľa slov svojho predsedu - učiť, ako buržoázii zakrútiť krkom. Bola učenlivým žiakom, a rešpektovala aj špecifické československé podmienky. A na štyri desaťročia - s krátkym neúspešným pokusom o "poľudštenie" svojej tváre - zabetónovala vlastnú predstavu sveta ako jedinú správnu a nemennú. Vernosť postavila nad schopnosť, diktát nad výber, tvrdo stanovené mantinely nad diskusiu o optimálnych riešeniach...
Bez sovietskej "pomoci", poradcov a odstrašujúceho jadrového arzenálu by sa takýto model nemohol udržať dlhší čas (hoci svoj podiel mala aj 99-percentná účasť vo voľbách, prvomájové sprievody a stranícke a odborové organizácie na pracoviskách, priznávam) - je preto prinajmenej čudné, ak rozhľadení politici hovoria o nezaťaženosti slovensko-ruských vzťahov (keď len malé deti dnes nevedia, že dnešný ruský je bývalý sovietsky).