ľné percento pri zachovaní rovnakej servilnosti k riaditeľovi SIS I. Lexovi. Pri spôsobe realizácie zmien v polícii v rámci územnosprávneho členenia, ktorý zneisťuje a znechucuje väčšinu policajtov, sa Krajčimu prvá priorita jeho úlohy nedarí. Z polície naďalej odchádzajú odborníci a do funkcií sú menovaní iba politicky správne zorientované kádre.
Druhú časť úlohy si však G. Krajči plní excelentne. V súvislosti so zadržaním 2,36 kilogramu uránu a jeho prevozcov pri Zvolene zaslal riaditeľovi SIS I. Lexovi ďakovný list (!) s ocenením participácie príslušníkov tajnej služby na zadržaní štyroch páchateľov s uránom. Napriek tomu, že tajné služby sa všade na svete podieľajú pri sledovaní drogových či uránových trás, žiaden minister vnútra o tom verejne nerozpráva. Existuje pre to "x" profesionálnych dôvodov, ale tie nemá zmysel na tomto mieste spomínať, pretože G. Krajčimu pravdepodobne nič nehovoria a ak by aj hovorili, nie sú v súlade s potrebou prejavovania servility voči jednému z najsilnejších a najinformovanejších mužov v štáte. Krajči nielenže nemal čo zverejňovať obsah svojej korešpondencie s Lexom, ale nemal mu za čo ani ďakovať. Úlohou SIS je slúžiť štátu, jeho vláde a občanom. Ak sa jej podarilo vystopovať uránovú trasu a informovala o tom políciu, bola to iba jej povinnosť. Krajči považoval za svoju povinnosť z tejto povinnosti urobiť Lexovu cnosť a svojsky to aj prezentovať. Nie je ťažké uhádnuť prečo: z Lexu, ktorého SIS je podozrivá z účasti na závažnej trestnej činnosti, je potrebné urobiť bojovníka za ochranu zákona. Tým, že minister Krajči poďakoval Lexovi, znevážil prácu svojich policajtov podieľajúcich sa na zadržaní uránu. Prehliadanie zásluh vlastných podriadených bolí rovnako ako kopanec do chúlostivých miest. A nie je Krajčiho tvrdenie, že polícia nepozná pôvod uránu, podobné výroku o "debiloch"? Ak totiž SIS zachytila túto uránovú trasu, vie aj, odkiaľ na územie SR prišla a musí o tom informovať políciu alebo aspoň ministra vnútra.