SME
Piatok, 19. apríl , 2019
PÍŠE TOMÁŠ MICHAĽÁK - FÓRUM

Prečo Kurdi roky neúspešne bojujú o štát

Čeliť Islamskému štátu dokázali iba Kurdi. Táto skutočnosť nie je zanedbateľná. Je už na kurdskej diplomacii, ako ju využije.

Kurdský vojak. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV

Pondelkové referendum o vytvorení nezávislého Kurdistanu, ktoré sa konalo v kurdských oblastiach severného Iraku, vystupňovalo už aj tak dosť napätú situáciu na Blízkom východe. Lokálne aj svetové veľmoci ostro odsúdili referendum a postavili sa proti rozdeleniu Iraku.

Napriek tomu sme za posledných sto rokov ešte neboli tak blízko k prekresľovaniu hraníc v Levante a Mezopotámii.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dedičstvo kolonializmu

Už v čase vytvárania dnešných hraníc po prvej svetovej vojne odborníci upozorňovali, že čiary, ktoré víťazné veľmoci Veľká Británia a Francúzsko nakreslili na mape Blízkeho východu, vôbec nezohľadňujú etnické, kultúrne, jazykové, ale ani konfesijné (náboženské) zloženie tam žijúceho obyvateľstva.

Aj v Sýrii už Kurdi majú svoju autonómnu oblasť, ktorú defacto úplne ovládajú. V prípade vzniku „irackého“ Kurdistanu by sa situácia dramaticky zmenila.

Územné celky, ktoré týmito hranicami vznikli, však spĺňali dve hlavné zásady. Po prvé, rešpektovali imperiálne záujmy oboch veľmocí, a po druhé, vytvorili oblasti s rozličnými náboženskými a etnickými skupinami a tým prehĺbili vzájomnú nevraživosť a separatizmus jednotlivých častí obyvateľstva.

Zmyslom bolo ukázať svetu, že obyvateľstvo nie je pre vnútorné konflikty schopné samo spravovať svoj štát. Týmto obe veľmoci zdôvodňovali svoju prítomnosť na danom území.

Predpoklady sa naplnili a hranice dnešného Izraela, Jordánska, Libanonu, Sýrie a Iraku vytvorili v týchto krajinách napätie, ktoré prinieslo mnoho vojen, konfliktov a z nich vyplývajúce zabíjanie a utečenecké vlny.

Toto dedičstvo pretrvalo aj po odchode európskych mocností z oblasti a trvá praktický dodnes.

Volajú ich horskí Turci

Noví vládcovia, ktorí sa dostali k moci v jednotlivých krajinách, nemali záujem o žiadne úpravy hraníc. Hranice zostali a vnútorné konflikty sa prehlbovali: v Izraeli a Palestíne to bol konflikt medzi židmi a Arabmi; v Libanone konflikt konfesijný aj národnostný – moslimovia vs. kresťania, Libanončania vs. Palestínčania; v Sýrii sa stupňoval konflikt konfesijný – šiiti a kresťania vs. sunniti a v Iraku konfesijný aj národnostný – šiiti vs. sunniti a Arabi vs. Kurdi.

Etnické a náboženské väzby boli v týchto krajinách vždy silnejšie než väzby politicko-ideologické. Krivdu z takto nakreslených hraníc cítili mnohí, avšak najviac asi Kurdi.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Slovensko sa v aktuálnom rebríčku slobody tlače umiestnilo na 35. mieste. (ilustračné foto)
Čapica s elektródami, ktorú vedci použili v pokuse.
ČESKÝ ZÁPISNÍK

Vlaky sú znovu cool. A tak môžeme snívať aj o rýchlej ceste do Bratislavy

Nové trate sa začnú stavať v roku 2025.

Jindřich Šídlo, komentátor Seznam.cz.
Dušan Jurkovič – Jindřich Merganc – Otmar Klimeš. Kochovo sanatórium. 1928 – 1932, Bratislava. Archív Ivy Mojžišovej – Slovenské múzeum dizajnu

Neprehliadnite tiež

Gretino posolstvo (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! Györe).

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Neznášam, keď sa náboženstvom oháňajú politici

Netreba sa pri riadení štátu riadiť najmä zákonmi?

Maroš Šefčovič.
Píše Oľga Gyarfášová - Fórum

Tentoraz je to iné. Ale kto pôjde voliť?

O našom vzťahu k EÚ vypovedajú čísla volebnej účasti: 17 - 19 - 13 percent.

(ilustračné foto)
Dnes píše Matúš Ritomský

V Poľsku to dokázali. Odlíšili to podstatné

Riešiť násilie na ženách a v rodinách je veľmi dôležité.

Publicista Matúš Ritomský.
Píše Libor Melioris - Fórum

Patriot je proti daňovej suverenite Slovenska

Lákanie podnikateľov na nízke dane a lacnú pracovnú silu sa už vyčerpalo.

(ilustračné foto)