Kedysi veľmi dávno tu bolo napísané, že pointou „zákazu zisku“, čo bola paripa predsedu Fica, je odmena za právne služby, ktorú žalované Slovensko vyplatí ktorejsi „blízkej“ advokátskej kancelárii.
Samozrejme, ruku do ohňa, že presne v tejto kauze to tak aj bolo, autor nebude strkať. Čo však nič nemení na skutočnosti, že zmluvy o právnych, konzultačných, marketingových a iných službách sú – takpovediac – diaľnicou v plnom profile, ktorou sa vyvádzajú verejné peniaze na súkromné účty.

Buď predražením služby, alebo – čo je takisto v obľube – úplnou fiktívnosťou „diela“.
Podobne sa nedá odprisahať, že v kauze Gabčíkovo/Bžán vidíme tú prvú možnosť. Všetky poistky vybíjajúce brutálne predraženie, a popritom aj známostné/priateľské vzťahy s nomenklatúrou Smeru sú však spoľahlivé indikátory, že hovoriť „iba“ o plytvaní a nekompetencii by bol milosrdný eufemizmus.
Nedopatrením, neznalosťou je možné predražiť zákazku o 20 percent, alebo, no, päťdesiat. Nie však o stovky percent.