Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Zvaľte sa do hlbokého kresla, nohy na stôl, cigara do úst a skúste na chvíľu porozmýšľať, aké argumenty by vás ako advokáta mohli presvedčiť, aby ste „štátu“, keby za vami prišiel s prosíkom, spustili z vopred dohodnutej odmeny za zastupovanie v gabčíkovskom spore s Enelom.
Reku, daj dole nejaké to percento, nech nevyzeráme ako úplné hovädá, lebo však šesťdesiat či sedemdesiat miliónov pre miniatúrnu právnickú kanceláriu za jeden jediný prípad je trochu prehánka, to by už aj tým najskalnejším tupcom mohlo trknúť, čo sme vlastne zač.

Je radosť si vás predstaviť. Nehýbete sa, zľahka sa usmievate, vypúšťate kolieska. Ste na koni, máte to čierne na bielom aj so štempľom.
„Štát“ po fiasku so zdravotnými poisťovňami opäť dostal chuť rozdať si to na medzinárodnom fóre a vy ste neurobili nič zlé. Naopak, napriek náreku opozičných kuvikov ste mu pomohli vyhrať neistý spor.
A keby len vyhrať. Umožnili ste mu – Žiga odpustí – nielenže ukázať gule, ale ich aj triumfálne vyprázdniť.
Iste, ideálne by bolo, keby všetko ostatné vrátane vyplatenia tantiém prebehlo v tichosti. Ale stalo sa. Hyeny to vyňuchali a poctivo prerátali. To však nie je váš problém. Nikomu ste nedržali pištoľ pri čele, aby s vami podpísal takú nehoráznu zmluvu.