Aj by sa na to zabudlo. Ale divadielko svojho času prezývané koaličná kríza odštartovalo preto, že sa prevalil pokus na rozkradnutie stoviek eurofondových miliónov pôvodne určených na výskum a inovácie.
A prevalil sa preto, lebo vypaľovaným univerzitám a SAV – niežeby boli úplne nevinné – sa neušla primeraná časť.
“V týchto novinách už ikskrát zaznelo, že ak chce niekto naozaj upratať v slovenskej vede, nemal by začať vedcami. Ale najskôr spôsobom financovania slovenskej vedy.
„
Lenže fakt, že to celé nakoniec zmietlo tiežministra Plavčana, v skutočnosti neznamenalo nič. Môžeme si o jeho kompetentnosti riadiť školstvo, vedu a pridružené aktivity myslieť hocičo, no strojcom plánu na „použitie“ bruselských peňazí s pravdepodobnosťou v limite sa blížiacou k istote nebol.
Aj keď teda minimálne politické dvere mu ukázané nielenže byť mali, mal nimi preletieť.
V pozadí totiž funguje systém, ktorý sa tiahne naprieč politickými stranami a ktorý si len SNS šikovne adoptovala. Aj s konkrétnym osadenstvom.
Skutočnou a skutočne prekvapivou správou tak je až to, že zo školstva sa pobrali nielen šéf ministerstva a bývalý šéf Výskumnej agentúry, ale teraz aj šéf Plavčanovej kancelárie (otázkou je, kto bol, ehm, čou pravou rukou) Vladimír Kováčik.
