Staré príslovie hovorí, že generáli vždy bojujú v poslednej vojne, a čosi podobné by sa dalo povedať aj o politickom žurnalizme –, že novinári vždy prehnane zdôrazňujú posledné voľby.
Po hlasovaní o brexite v júni 2016 a po tom, ako Trumpa zvolili v novembrových prezidentských voľbách, zavládla panika, že Európu pohltí nezastaviteľná záplava populizmu.
Väčšina Nemcov podporuje jamajku, Merkelová môže vládnuť s FDP a zelenými Čítajte Namiesto toho zvolili kandidáta Strany zelených za rakúskeho prezidenta, extrémne pravicový populista Geert Wilders prehral v Holandsku, centristický Emmanuel Macron porazil Marine Le Penovú o 33 percentuálnych bodov vo francúzskych prezidentských voľbách a tento týždeň Angelu Merkelovú znovu zvolili za kancelárku Nemecka.
Spolu s pravicovou AfD, ktorá sa dostala do parlamentu, sa veľká časť povolebných diskusií o Nemecku sústredila na to, že Merkelovej strana CDU-CSU získala menej hlasov ako minule. Záver pritom znel, že je politicky slabšia ako predtým. To nie je pravda.
Hoci Merkelovej 33 percent hlasov predstavuje pokles oproti 41 percentám, ktoré dostala v roku 2013, týchto 33 percent je presne rovnaký podiel, aký jej strana vyhrala vo voľbách roku 2009, a len o dve percentá menej, ako získala v roku 2005.
Skrátka a dobre, Merkelovej strana je zhruba rovnako obľúbená ako pred dvanástimi rokmi.
