Čo je za mojím plotom, nevidím

Vážnou trhlinou v Hudecovej kariére sa stalo spoločné stretnutie ľudí od divadla na sklonku minulého týždňa. Rozhnevaní, urazení divadelníci z celého Slovenska si sadli za jeden stôl, za ktorým sa konečne snažili pomenovať spoločný problém a jedného nepriateľa. Hudecove transformovanie jednoducho začalo byť také nepríjemné, že umelci sa opovážlivo pozreli, kto to stojí za fackovacími panákmi, ktorých im vláda zoslala do krajov a nazvala intendantmi. Jeho "schopnosť" dokonca priviedla k spoločnému rokovaniu s divadelníkmi aj šéfa odborárov - Ivana Saktora, ktorého váha osobnosti je nepopierateľná a ktorého prítomnosť naznačila, že v divadlách snáď prestanú bojovať s veternými mlynmi a ukážu prstom na skutočného škodcu. Zdá sa však, že nájsť spoločný spôsob, akým ho eliminovať, nebude ľahké. Niektorí herci tvrdia, že prvoradý je pre nich divák a nehrať je krajne nezodpovedné. Nezodpovednosť však rovnako dobre možno nájsť aj v ich postoji. Hrám - pracujem, teda dávam najavo, že je všetko v poriadku. Nezodpovedné môže byť aj nechať diváka pozerať sa na predstavenia, ktoré postupne a hudecovsky nenápadne nabehnú na zhora predpísanú dramaturgiu, autorov... Štátnych divadiel je na Slovensku 21. Hudec to skúša a bude skúšať na všetky. Ak sa budú ozývať individuálne, pre ministra kultúry to bude veselá hra. Keď bude pri poslednom divadle, opäť zaútočí na prvé, na ktoré sa už predsa dávno zabudlo. Tak ako sa zabudne na vývesky na divadelných nástenkách, ktoré nástojčivo budú tvrdiť, že "my nesúhlasíme" a po týždni ich ktosi hodí do koša. Iste, ak prestanú pracovať divadelníci, neotrasie to spoločnosťou. Hudeca v koženom kresle nemožno vyľakať tak, ako iných ministrov. Ale ak sa herci v jednotlivých divadlách prestanú tváriť - "čo je za mojím plotom, to nevidím", Hudec sa nebude môcť vyhrážať "rozmaznaným bratislavským deťom", že na ich miesta pošle statočných vidiečanov. Pretože vidiečania budú ťahať za jeden koniec s "treťotriednymi" proti jednému pomenovanému zlu. Alebo sa opäť necháme učičíkať anonymnou komunálnou satirou, aká tu pred 89-tym existovala na odpútanie pozornosti ? Hudecova hra na intendantov totiž nie je nič iné..