AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Chamtivá firma Monsanto a jej biotechnologická arogancia

Napriek vydieračskému obchodnému modelu a pochybnostiam nad GMO výrobkami drží agrofirma všetky tromfy v ruke

Ilustračné foto (Zdroj: fotolia)

Keď premýšľame o zlých korporáciách, niekoľko nám ich hneď zíde na myseľ.

Napríklad nemecká firma Tesch & Stabenow, ktorá vedome dodávala smrteľný plyn cyklón B do koncentračných táborov v Osvienčime a inde, čo viedlo k úmrtiu viac ako milióna väzňov a k poprave samotných majiteľov firmy Bruna Tescha a Karla Weinbachera po druhej svetovej vojne.

Alebo tabaková firma Brown & Williamson, ktora pridávala do svojich cigariet čpavok, aby boli viac návykové, čo nakoniec v roku 1998 viedlo k tomu, aby tabakové firmy museli zaplatiť škodu v hodnote 368 miliárd dolárov.

Článok pokračuje pod video reklamou

V porovnaní s takýmito príkladmi vyznieva história agrochemickej firmy Monsanto ako relatívne neškodná. Vznikla pred viac než storočím ako producent umelých sladidiel a kofeínu.

Štyridsať rokov vyrábala aj karcinogény ako chladiaca kvapalina PCB a insekticíd DDT a bola významným výrobcom defoliantu Agent Orange, s ktorým Amerika devastovala Vietnam.

No zároveň vyvíjala technológiu LED a lieky proti bolestiam a rakovine. Spoločnosť Monsanto sa nijako výrazne nelíšila od západnej korporátnej normy.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Biohazardovanie

Ako prelomové sa ukázalo rozhodnutie firmy v 80. rokoch orientovať sa na biotechnológie.

Po sérii agresívnych akvizícií producentov osiva – hlavne bavlny, kukurice a sóje – stala sa Monsanto v roku 2015 najväčším dodávateľom tejto komodity na svete, ovládajúc vyše štvrtiny globálneho trhu.

V Spojených štátoch, kde je vyše 90 percent sóje a kukurice geneticky modifikovaných (GMO) a kde je zdrojom takmer všetkého GMO osiva práve Monsanto, má firma zdanlivo istý recept na zisk.

Kľúčom k tomu je, že Monsanto najprv vyvíja semená, trebárs sóje, ktoré sú odolné proti konkrétnemu pesticídu, napríklad roundupu, ktorý sa vyvíjal v 70. rokoch.

To znamená, že pestovateľ, ktorý kúpi takúto sóju od Monsanta, môže využiť roundup na to, aby zničil burinu alebo hmyz bez toho, aby si poškodil úrodu. Potom Monsanto predá nielen semeno, ale aj pesticíd, oba chránené patentom, za niekoľkonásobne vyššie ceny, než majú nemodifikované semená.

Drobní roľníci v nevýhode

Samozrejme, prirodzení škodcovia časom nadobudli imunitu voči roundupu, čo bola zasa príležitosť pre spoločnosť Monsanto, aby vyvinula a predala ďalšie tandemové agroprodukty.

Keďže použitie pesticídu umožňuje poľnohospodárom pestovať plodiny bližšie k sebe – lebo už netreba mechanicky obrábať pôdu medzi riadkami – zvyšuje to výnos každého hektára, takže farmári majú aspoň teoreticky z čoho platiť vysoké ceny Monsantu.

Výrazne to však zvýhodňuje veľkých poľnohospodárov (napr. v Amerike) nad drobnými roľníkmi (trebárs v Indii) a nielen preto, lebo veľkí sú väčšinou poistení proti znehodnoteniu úrody.

Svet nedokáže kŕmiť desaťmiliardovú populáciu očakávanú do roku 2100 súčasnými metódami. A vzhľadom na to, že už nie je veľmi kde získať novú poľnohospodársku pôdu, jediným riešením je zvýšiť produktivitu.

Znižuje to aj biodiverzitu nielen rastlín, ale aj včiel, ktoré po hojnom použití pesticídov nemajú kde získať potrebný peľ.

Ale predovšetkým to poškodzuje plodiny poľnohospodárov, ktorí nepoužívajú produkty Monsanta.

Lebo vietor, pravdaže, nerešpektuje farmárske oplotenie a „zaveje“ zaň pesticídy, ako je dicamba. A tak štáty Tennessee, Arkansas a Missouri žiadali zamedzenie alebo zákaz použitia tohto pesticídu.

Arogancia majetných

Toto všetko by sa možno dalo stráviť, keďže panuje všeobecná vedecká zhoda, že svet nedokáže kŕmiť očakávanú desaťmiliardovú populáciu do roku 2100 súčasnými metódami.

A vzhľadom na to, že už nie je veľmi kde získať novú poľnohospodársku pôdu, jediným riešením je zvýšiť produktivitu.

Lenže Monsanto je chorobne arogantná firma, ktorá priam ignoruje legitímne obavy o vplyv jej produktov na zdravie.

O čo išlo?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C53EF na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C53EF na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Geneticky modifikované organizmy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Európska únia

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Chorvátsky novinár pre SME: Nie som šťastný z futbalového úspechu

Tréner Zlatko Dalič premrhal možnosť zmeniť veci.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Všetci sme pôvodom z Afriky

Slovákmi sa nerodíme, ale stávame.

KULTÚRA

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

DOMOV

Plast je na Slovensku menším problémom ako bioodpad

Pri boji s odpadom Slovensko stále zaostáva.

Neprehliadnite tiež

Píše Ľubomír Svoboda

Slovensko potrebuje 14 stíhacích lietadiel a nie silné reči

Ad: Viac stíhačiek ako my kúpili z okolitých krajín len Poliaci.

Na počkanie (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Stĺpček Jakuba Fila

Vatry zvrchovanosti, Svätopluk. Prečo nie august 1968?

Že si komunisti nevšimli november ´89, sa stalo smutnosmiešnou glosou ich sveta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Národnosť sa neurčuje podľa DNA

Slovákmi sa nerodíme, ale stávame.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Jeden deň Petra Obchodníka

Oficerova odsúdili namiesto Navaľného na štyri roky.