Keď premýšľame o zlých korporáciách, niekoľko nám ich hneď zíde na myseľ.
Napríklad nemecká firma Tesch & Stabenow, ktorá vedome dodávala smrteľný plyn cyklón B do koncentračných táborov v Osvienčime a inde, čo viedlo k úmrtiu viac ako milióna väzňov a k poprave samotných majiteľov firmy Bruna Tescha a Karla Weinbachera po druhej svetovej vojne.
Alebo tabaková firma Brown & Williamson, ktora pridávala do svojich cigariet čpavok, aby boli viac návykové, čo nakoniec v roku 1998 viedlo k tomu, aby tabakové firmy museli zaplatiť škodu v hodnote 368 miliárd dolárov.
V porovnaní s takýmito príkladmi vyznieva história agrochemickej firmy Monsanto ako relatívne neškodná. Vznikla pred viac než storočím ako producent umelých sladidiel a kofeínu.
Štyridsať rokov vyrábala aj karcinogény ako chladiaca kvapalina PCB a insekticíd DDT a bola významným výrobcom defoliantu Agent Orange, s ktorým Amerika devastovala Vietnam.
No zároveň vyvíjala technológiu LED a lieky proti bolestiam a rakovine. Spoločnosť Monsanto sa nijako výrazne nelíšila od západnej korporátnej normy.
Biohazardovanie
Ako prelomové sa ukázalo rozhodnutie firmy v 80. rokoch orientovať sa na biotechnológie.
Po sérii agresívnych akvizícií producentov osiva – hlavne bavlny, kukurice a sóje – stala sa Monsanto v roku 2015 najväčším dodávateľom tejto komodity na svete, ovládajúc vyše štvrtiny globálneho trhu.
V Spojených štátoch, kde je vyše 90 percent sóje a kukurice geneticky modifikovaných (GMO) a kde je zdrojom takmer všetkého GMO osiva práve Monsanto, má firma zdanlivo istý recept na zisk.
Kľúčom k tomu je, že Monsanto najprv vyvíja semená, trebárs sóje, ktoré sú odolné proti konkrétnemu pesticídu, napríklad roundupu, ktorý sa vyvíjal v 70. rokoch.
To znamená, že pestovateľ, ktorý kúpi takúto sóju od Monsanta, môže využiť roundup na to, aby zničil burinu alebo hmyz bez toho, aby si poškodil úrodu. Potom Monsanto predá nielen semeno, ale aj pesticíd, oba chránené patentom, za niekoľkonásobne vyššie ceny, než majú nemodifikované semená.
Drobní roľníci v nevýhode
Samozrejme, prirodzení škodcovia časom nadobudli imunitu voči roundupu, čo bola zasa príležitosť pre spoločnosť Monsanto, aby vyvinula a predala ďalšie tandemové agroprodukty.
Keďže použitie pesticídu umožňuje poľnohospodárom pestovať plodiny bližšie k sebe – lebo už netreba mechanicky obrábať pôdu medzi riadkami – zvyšuje to výnos každého hektára, takže farmári majú aspoň teoreticky z čoho platiť vysoké ceny Monsantu.
Výrazne to však zvýhodňuje veľkých poľnohospodárov (napr. v Amerike) nad drobnými roľníkmi (trebárs v Indii) a nielen preto, lebo veľkí sú väčšinou poistení proti znehodnoteniu úrody.
“Svet nedokáže kŕmiť desaťmiliardovú populáciu očakávanú do roku 2100 súčasnými metódami. A vzhľadom na to, že už nie je veľmi kde získať novú poľnohospodársku pôdu, jediným riešením je zvýšiť produktivitu.
„
Znižuje to aj biodiverzitu nielen rastlín, ale aj včiel, ktoré po hojnom použití pesticídov nemajú kde získať potrebný peľ.
Ale predovšetkým to poškodzuje plodiny poľnohospodárov, ktorí nepoužívajú produkty Monsanta.
Lebo vietor, pravdaže, nerešpektuje farmárske oplotenie a „zaveje“ zaň pesticídy, ako je dicamba. A tak štáty Tennessee, Arkansas a Missouri žiadali zamedzenie alebo zákaz použitia tohto pesticídu.
Arogancia majetných
Toto všetko by sa možno dalo stráviť, keďže panuje všeobecná vedecká zhoda, že svet nedokáže kŕmiť očakávanú desaťmiliardovú populáciu do roku 2100 súčasnými metódami.
A vzhľadom na to, že už nie je veľmi kde získať novú poľnohospodársku pôdu, jediným riešením je zvýšiť produktivitu.
Lenže Monsanto je chorobne arogantná firma, ktorá priam ignoruje legitímne obavy o vplyv jej produktov na zdravie.
O čo išlo?
