SME
Streda, 19. január, 2022 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Ak chce Fico riešiť sociálny damping, musí pohnúť s korupciou

Ako zachovať slobodu voľného pohybu služieb a pracovníkov a zároveň zabrániť sociálnemu dampingu?

Stretnutie lídrov v Salzburgu. Rakúsky premiér Kern, český Sobotka, slovenský Fico a francúzsky prezident Macron. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je poradca europoslankyne Anny Záborskej

Poznáte nejakých šikovných remeselníkov z východu alebo Oravy? Túto otázku skôr alebo neskôr položí svojim známym asi každý Bratislavčan, ktorý sa rozhodne pre rekonštrukciu svojho bytu.

Vie totiž, že partia, ktorá chodí do hlavného mesta na týždňovky, bude lacnejšia ako domáce firmy.

Niečo podobné, ale v širšom meradle sa deje aj na úrovni EÚ. Pre Rakúšanov, Nemcov či Francúzov sme tými „z Oravy“ my všetci, ktorí ponúkame svoju prácu v „starých“ členských štátoch, ale nechceme sa tam usadiť.

Uspokojíme sa s nižšou mzdou, pretože aj tá je vyššia ako to, čo by sme zarobili doma.

Štrajkokazi z Východu

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, tým posilňujeme pozíciu zamestnávateľov pri kolektívnom vyjednávaní, pretože naša ochota pracovať aj za horších podmienok berie odborárom ich najsilnejšiu zbraň - štrajk.

Ak vedenie fabriky vie, že prácu kmeňových zamestnancov môžu v prípade potreby nahradiť dodávateľské firmy a pracovné agentúry z Čiech alebo Rumunska a ešte pritom ušetrí, nemá dôvod ustupovať požiadavkám na zvyšovanie miezd. Alebo zlepšenie pracovných podmienok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Namiesto zástupných problémov a symptómov sa začnú riešiť ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sú stále priepastné. To nie je možné bez obrovských investícií zo Západu na východ a juh.

Naopak, môže mzdy pokojne znížiť. Výsledkom je stav, v ktorom má prácu ten, kto za ňu pýta najmenej.

Vzhľadom na nižšie náklady na život je to výhodné práve pre zamestnancov firiem zo Slovenska a ďalších „nových“ členských štátov. Dalo by sa preto očakávať, že ich vlády budú v jednom šíku bojovať za zachovanie súčasného stavu. Doteraz to tak bolo.

Keď sa však v auguste slovenský premiér Fico stretol s francúzskym prezidentom Macronom, dal si vládou schváliť mandát na dohodnutie kompromisu v otázke sprísnenia režimu vyslaných pracovníkov, teda tých, ktorí pre svojho slovenského zamestnávateľa vykonávajú prácu v inom členskom štáte.

Ficove argumenty

Predseda vlády pre svoj ústretový postoj uviedol tri argumenty.

Po prvé, tak, ako je lacná práca Slovákov problémom napríklad pre Francúzov, je zase lacná práca Rumunov či Srbov problémom pre našich zamestnancov v domácich fabrikách.

Po druhé, podľa údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mzdy slovenských vyslaných pracovníkov v rámci EÚ za posledný rok klesli. To podľa rezortného ministra Richtera znamená, že firmy sa o zisk nerozdelili so svojimi zamestnancami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A po tretie, pánovi Macronovi na tejto veci veľmi záleží.

Práve posledný dôvod je asi ten hlavný. Premiér Fico, ktorý svojou snahou dostať Slovensko do mocenského jadra EÚ pred časom zmiatol mnohých svojich kritikov, pravdepodobne očakáva, že ak on dnes vyjde v ústrety francúzskemu prezidentovi, vráti sa mu to vtedy, keď to bude najviac potrebovať.

Napríklad ak by sa objavili pochybnosti o tom, či je krajina vyciciavaná korupciou a klientelizmom naozaj kompatibilná s európskymi hodnotami. Jednoducho, keď sa rúbe les, aj nejaké tie triesky musia lietať.

Kto si zaslúži viac

Paradoxom sporu o obmedzenie migrácie pracovníkov ochotných pracovať za minimálnu mzdu je skutočnosť, že tlak na znižovanie miezd v bohatých štátoch so silnou ochranou zamestnancov vychádza hlavne z presúvania výroby do štátov s nižšou cenou práce a dovozu lacnejších výrobkov.

Každému je však jasné, že snaha obmedziť voľný pohyb kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ by znamenala spochybnenie základných princípov, na ktorých stojí.

V celej Únii je dnes približne 1,9 milióna vyslaných pracovníkov, teda tých, ktorí sa neusadia v hostiteľskej krajine. Tento počet predstavuje mizivé percento z celkového počtu zamestnaných v celej EÚ, ale ľudia pracujúci vedľa domácich za nižšiu mzdu sú jednoducho omnoho viditeľnejší než robotníci v továrni PSA v nejakej tisíc kilometrov vzdialenej Trnave.

Pre politikov aj odbory je jednoduchšie volať po tom, aby im ich zamestnávateľ platil vyššiu mzdu – nakoniec, veď robí tú istú prácu na tom istom mieste ako jeho kolegovia a preto si zaslúži rovnakú odmenu.

Prečo si ju nezaslúžia zamestnanci výrobných závodov na východe Európy, o tom zatiaľ nikto nehovorí.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nájomné byty v Novom Meste nad Váhom

Niektoré mestá byty vôbec nestavajú.


15 h
Koronavírus: Počet prípadov za dnes.

PCR testy odhalili takmer 884-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 17 398 obetí. Začali platiť nové pravidlá pre hromadné podujatia v blížiacej sa vlne variantu omikron.


a 5 ďalší 11 h

Neprehliadnite tiež

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Dokázateľne škodlivé obsahy však už postihovať možno.


Daniel Šváby 1 h
Jakub Filo.

Prípadov bude veľa a prídu rýchlo.


15 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


17 h
Nataša Holinová

Generálny prokurátor sa už nejaví ako nezaujatý.


17 h
Skryť Zatvoriť reklamu