SME

Ak chce Fico riešiť sociálny damping, musí pohnúť s korupciou

Ako zachovať slobodu voľného pohybu služieb a pracovníkov a zároveň zabrániť sociálnemu dampingu?

Stretnutie lídrov v Salzburgu. Rakúsky premiér Kern, český Sobotka, slovenský Fico a francúzsky prezident Macron. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je poradca europoslankyne Anny Záborskej

Poznáte nejakých šikovných remeselníkov z východu alebo Oravy? Túto otázku skôr alebo neskôr položí svojim známym asi každý Bratislavčan, ktorý sa rozhodne pre rekonštrukciu svojho bytu.

Vie totiž, že partia, ktorá chodí do hlavného mesta na týždňovky, bude lacnejšia ako domáce firmy.

Niečo podobné, ale v širšom meradle sa deje aj na úrovni EÚ. Pre Rakúšanov, Nemcov či Francúzov sme tými „z Oravy“ my všetci, ktorí ponúkame svoju prácu v „starých“ členských štátoch, ale nechceme sa tam usadiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Uspokojíme sa s nižšou mzdou, pretože aj tá je vyššia ako to, čo by sme zarobili doma.

Štrajkokazi z Východu

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, tým posilňujeme pozíciu zamestnávateľov pri kolektívnom vyjednávaní, pretože naša ochota pracovať aj za horších podmienok berie odborárom ich najsilnejšiu zbraň - štrajk.

Ak vedenie fabriky vie, že prácu kmeňových zamestnancov môžu v prípade potreby nahradiť dodávateľské firmy a pracovné agentúry z Čiech alebo Rumunska a ešte pritom ušetrí, nemá dôvod ustupovať požiadavkám na zvyšovanie miezd. Alebo zlepšenie pracovných podmienok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Namiesto zástupných problémov a symptómov sa začnú riešiť ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sú stále priepastné. To nie je možné bez obrovských investícií zo Západu na východ a juh.

Naopak, môže mzdy pokojne znížiť. Výsledkom je stav, v ktorom má prácu ten, kto za ňu pýta najmenej.

Vzhľadom na nižšie náklady na život je to výhodné práve pre zamestnancov firiem zo Slovenska a ďalších „nových“ členských štátov. Dalo by sa preto očakávať, že ich vlády budú v jednom šíku bojovať za zachovanie súčasného stavu. Doteraz to tak bolo.

Keď sa však v auguste slovenský premiér Fico stretol s francúzskym prezidentom Macronom, dal si vládou schváliť mandát na dohodnutie kompromisu v otázke sprísnenia režimu vyslaných pracovníkov, teda tých, ktorí pre svojho slovenského zamestnávateľa vykonávajú prácu v inom členskom štáte.

Ficove argumenty

Predseda vlády pre svoj ústretový postoj uviedol tri argumenty.

Po prvé, tak, ako je lacná práca Slovákov problémom napríklad pre Francúzov, je zase lacná práca Rumunov či Srbov problémom pre našich zamestnancov v domácich fabrikách.

Po druhé, podľa údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mzdy slovenských vyslaných pracovníkov v rámci EÚ za posledný rok klesli. To podľa rezortného ministra Richtera znamená, že firmy sa o zisk nerozdelili so svojimi zamestnancami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A po tretie, pánovi Macronovi na tejto veci veľmi záleží.

Práve posledný dôvod je asi ten hlavný. Premiér Fico, ktorý svojou snahou dostať Slovensko do mocenského jadra EÚ pred časom zmiatol mnohých svojich kritikov, pravdepodobne očakáva, že ak on dnes vyjde v ústrety francúzskemu prezidentovi, vráti sa mu to vtedy, keď to bude najviac potrebovať.

Napríklad ak by sa objavili pochybnosti o tom, či je krajina vyciciavaná korupciou a klientelizmom naozaj kompatibilná s európskymi hodnotami. Jednoducho, keď sa rúbe les, aj nejaké tie triesky musia lietať.

Kto si zaslúži viac

Paradoxom sporu o obmedzenie migrácie pracovníkov ochotných pracovať za minimálnu mzdu je skutočnosť, že tlak na znižovanie miezd v bohatých štátoch so silnou ochranou zamestnancov vychádza hlavne z presúvania výroby do štátov s nižšou cenou práce a dovozu lacnejších výrobkov.

Každému je však jasné, že snaha obmedziť voľný pohyb kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ by znamenala spochybnenie základných princípov, na ktorých stojí.

V celej Únii je dnes približne 1,9 milióna vyslaných pracovníkov, teda tých, ktorí sa neusadia v hostiteľskej krajine. Tento počet predstavuje mizivé percento z celkového počtu zamestnaných v celej EÚ, ale ľudia pracujúci vedľa domácich za nižšiu mzdu sú jednoducho omnoho viditeľnejší než robotníci v továrni PSA v nejakej tisíc kilometrov vzdialenej Trnave.

Pre politikov aj odbory je jednoduchšie volať po tom, aby im ich zamestnávateľ platil vyššiu mzdu – nakoniec, veď robí tú istú prácu na tom istom mieste ako jeho kolegovia a preto si zaslúži rovnakú odmenu.

Prečo si ju nezaslúžia zamestnanci výrobných závodov na východe Európy, o tom zatiaľ nikto nehovorí.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C53F6 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


SkryťZatvoriť reklamu