Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Tento týždeň skončila platnosť rozhodnutí EÚ o rozdelení 160-tisíc utečencov z Grécka a Talianska. Konštatovaním týždňa bolo vyhlasovanie kvót za zjavný neúspech.
Pripomeňme si slová Súdneho dvora EÚ, ktorý Slovensku a Maďarsku na argument číslami povedal, že členské štáty EÚ v septembri 2015 nemohli vedieť, aký bude skutočný počet kandidátov vhodných na premiestnenie. Ale vychádzali z toho, ako sa situácia v danom čase javila.
“Krajiny ako Pakistan, Libanon, Turecko a najnovšie Bangladéš sa oprávnene pýtajú, či je fér, že musia znášať starostlivosť o státisíce len z dôvodu svojej polohy.
„
Podľa toho bol stanovený horný strop počtu premiestnených ľudí.
Súd tiež pripomenul, že dôvodom pomalého postupu pri premiestnení sú štáty, ktoré odmietajú na premiestnení spolupracovať. Inými slovami, situácia by mohla byť oveľa lepšia, ak by sa niektoré štáty nesnažili rozhodnutia ignorovať či priamo sabotovať.
Bez ohľadu na prehru pred súdom to momentálne vyzerá tak, že odporcovia kvót zvíťazili. Otázka je dokedy. Pretože bez nejakej formy globálnych kvót, do ktorej bude zapojená aj EÚ, to z dlhodobého hľadiska zrejme nepôjde.
OSN v roku 2016 odhadla, že zo 16 miliónov utečencov, ktorí žijú pod jej mandátom, je každý rok potrebné premiestniť asi 10 percent z nich – teda okoloi 1,6 milióna. To sú ľudia, ktorí nemôžu ostať tam, kde sú, pretože je to z rôznych dôvodov pre nich nemožné.
