Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je spisovateľ
Povedzme, že demokracia nie je príliš dokonalý, ale predsa len obecný chrám s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých občanov.
Vstúpili sme doň z iného chrámu – komunistického. Neboli sme v ňom spokojní, neverili sme jeho svätcom – v chráme sme ich síce uctievali, ale doma nikým nevidení sme sa im posmievali.
Keď strážcovia a kňazi komunistického chrámu zostarli a oslabli, začali sme si z nich robiť žarty. Všadeprítomný strach pomaly mizol a kňazi z chrámu strácali na sile, upúšťali od represií až sa začlenili do masy neveriacich.
Zrazu ich bol plný chrám, preto občania vzali do rúk kľúče a začali štrngať. Verili, že na rozlúčku to takto stačí. Že štrngotanie dá bodku za životom v lži, že pochová zvyšných starovercov aj s ich ideológiou.
Do chrámu demokracie, o ktorom sme toľko počúvali a pramálo ho pritom poznali, sme vstúpili bez toho, aby sme si utreli nohy. V skutočnosti sme priamdoň lačne vtrhli. Očakávali sme poklady a dary.
