Autor je pedagóg a publicista
Mám taký dobrý zvyk, že ako ranné vtáča vybavujem e-mailovú komunikáciu za skorého rána, keď všetci ešte spia a je čas dohnať resty, vybaviť úlohy a rozvrhnúť si denný program.
Pred pár dňami ráno som rozposlal takto niekoľko mailov, odpovedí na požiadavky, splnenie pracovných úloh a riešenia, ktoré sa mi zdali dôležité.
A vybral som sa trochu pomôcť svojmu zdraviu, veď v istom veku je cvičenie priam nevyhnutné. Keď som odchádzal od Karčiho, svojho trénera v šamorínskom fitku, pozriem do telefónu a zrazu som bol dojatý.
Pod sebou som mal niekoľko nových prijatých e-mailov s takmer rovnakým a strohým textom. Ďakujem a podpis. A ďalší, ďakujem a podpis. A ďalší, Pekne ďakujem, všetko dobré a podpis.
V dnešnej superrýchlej dobe sociálnych sietí, hejterov a nadávaní na všetko od prezidenta po ceny masla sa akoby strácala slušnosť komunikácie. Prosím a ďakujem, tie slová, ktoré učil aj ujo Pántik Bambuľku, nahradili nevrlé rýchle odpovede, skratky, smejkovia a smutníci.
