Autorka je sociologička
Nikto ma nepočúval. Nikto nečítal, čo som detailne popísala. Ani doma, ani v Bruseli. Prečo aj? Kdekto vypisuje, aj slušne, aj veľa. Grafomanov je všade habadej.
Nikoho nezaujímalo, že v rozpore dokonca s našimi zákonmi štát zdaňuje granty, finančné príspevky a finančné dary – peniaze určené na verejnoprospešné účely definované zákonom.
Štát si odlieva peniaze európskych štrukturálnych a iných fondov do čiernej diery svojho štátneho rozpočtu. Chlamst a ham!: z každého projektu strácajú ľudia pätinu. Jedna sekčná finančná pani riaditeľka zaklepala opätkami, nech sa priznám, že nemilujem štátny rozpočet. Priznala som sa a ohromne sa mi uľavilo, že sa môžem slobodne napajediť.
Napísala som nové, impresívnejšie memorandá a každé som otitulkovala „Fatal Error“ – osudný omyl. Nastal poplach od Bruselu po Prešporok. Nie pre nápravu fatálnej chyby. Všetci zainteresovaní mi osobne písali a vysvetľovali čosi, v čom sa zrejme ani sami nevedeli alebo nechceli vyznať.
