Po vzletných vízíach Macrona a Junckera (a Fica!!!) je katalánsky víkend pádom z oblakov budovateľského snívania na tvrdú zem. Európska únia má problém vo svojom ak nie srdci, tak štvrtej najpodstatnejšej krajine. (Po odchode Británie.)
Reč šéfa regionálnej vlády, že „Katalánsko vyhralo právo na štátnosť“, je silnou veštbou, že výjavom z nedele, celkom bezprecedentným v EÚ, sa chystá pokračovanie.

Tých údajných 90 percent za samostatnosť si Puigdemont – to je ten šéf – zrejme vycucal z prsta, veď dávnejšie prieskumy hlásili prinajlepšom pol na pol. Keďže pozorovatelia OBSE ani žiadni iní v Barcelone neboli, môže predstierať mandát na ďalší krok – vyhlásenie nezávislosti.
Pošle potom premiér Rajoy na Barcelonu motostreleckú divíziu?
Na debate, či vôbec, respektíve do akej miery bolo policajné násilie prípustné (odôvodnené, tolerovateľné), je azda najpríznačnejšie zaryté mlčanie Bruselu, Berlína, Paríža atď. (Do pondelkového popoludnia.)
Odsúdiť ho – ak si myslia, že je odsúdeniahodné – resp. akokoľvek sa k veci postaviť však niet nikoho povolanejšieho od kruhov, ktoré – malé zveličenie – vedeli prefackať tu Poľsko, tam Maďarsko na počkanie.
Niet divu, ak vážia slová.