Kádre ĽSNS nemuseli robiť iné, než pozbierať prostonárodné politiky a opatriť ich svojim logom. Čo hovoria taxikári, chlapi po druhom pive či rozčúlené predavačky. Preto sa v nich tak ľahko spoznávali mnohí.
Kotlebovci zbierajú aj ideové staré železo – reči o „pánovi prezidentovi Tisovi“ či mlieku za dve koruny. Tie doplnia zlorečením politikov, Rómov či utečencov. Najprv na župe a potom v NR SR si z týchto rečí urobili predmet svojho podnikania.

A zdá sa, že na preferencie im netreba iné, len byť týmto ventilom.
Dnes sú v Bystrici ustrašení učitelia, ktorí sa boja o prácu, ak by sa dostali so županovou stranou do krížku. Umelci zažili po rokoch cenzúru a šikanu. A domáci reportujú, že okolo radnice postávajú „hrubokrkí“, tak sa radšej držia bokom.
Ak toto celé malo nejaký zmysel, tak v dôkaze, že počúvať ľudí sa oplatí. No zostať pri srdnatých rečiach nie je politika, to je jej koniec a zabratie úradu podnikateľmi s hnevom.
Bystričania snáď už vedia, že voliť sa nemá chodiť nahnevaný.