Autor je bývalý belgický premiér, je prezidentom skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) v Európskom parlamente
Niet o čom pochybovať: výsledok nedávnych federálnych volieb v Nemecku je práve tak dôležitý, ako pozoruhodný. Strany, ktoré už celé roky dominujú nemeckej politike – sociálni demokrati (SPD) a Kresťansko-demokratická únia (CDU), spolu so svojou sesterskou bavorskou stranou, Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) – všetky stratili podporu pri volebných urnách.
Dovnútra zamerané predvolebné kampane CDU/CSU a SPD boli šokujúco provinčné. Medzi najširšie diskutované témy patrili navrhovaný zákaz nafty, daňová politika, nájomné poplatky a problémy vnútornej bezpečnosti. Ale áno, to sú všetko dôležité veci pre nemeckých voličov. No pri najpálčivejších výzvach, pred akými sa ocitli Európska únia a eurozóna, boli nemecké strednoprúdové strany prevažne ticho.
Vyhýbali sa veľkým témam
Tieto výzvy sú rôznorodé.
Veľká Británia rokuje o odchode z EÚ a panuje hlboká neistota, ako bude vyzerať budúci vzťah medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. EÚ zúfalo potrebuje zabrániť ďalšiemu úpadku demokracie a právneho poriadku v Poľsku a Maďarsku. Ešte mu len ostáva nájsť dlhodobé riešenie na migráciu a utečeneckú krízu. A musí čeliť bezpečnostným úlohám a hrozbám vyplývajúcim z terorizmu, z revanšistického Ruska a Ameriky bez kormidla za prezidenta Donalda Trumpa. Hoci eurozóna konečne vykazuje známky rastu, jej oživenie treba zároveň ešte vždy stabilizovať.
To, nakoľko sa riešia (alebo neriešia) tieto problémy, bude definovať budúcnosť Európy – ako aj pozíciu Nemecka v jej rámci.
“Len aby sme nezabudli: bol to nemecký minister financií Wolfgang Schäuble z CDU, ktorý zablokoval väčšinu navrhovaných reforiem eurozóny za posledných desať rokov.
„
Mainstreamoví nemeckí vodcovia mali o nich širšie debatovať počas kampane v televíznych štúdiách, aulách, triedach a na uliciach miest. Neschopnosť dvoch najväčších strán robiť to čiastočne vysvetľuje, prečo prišli o podporu. Tým, že CDU/CSU a SPD len plátali drobné problémy a vyhýbali sa veľkým, vytvorili vákuum.
A populistickí nacionalisti z extrémne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) ho ochotne zaplnili, pričom získali 13 percent hlasov.
Európa v snahe vytlačiť tieto neliberálne elementy bude musieť prísť so zmysluplnými reformami. A jediný spôsob, ako to urobiť, je, aby sa všetci tí, čo v Európe ešte vždy zastávajú liberálnu demokraciu, spojili.
Nebol to úder Macronovi
Keď oznámili výsledky nemeckých volieb, mnohí analytici rýchlo dospeli k záveru, že predstavujú zdrvujúci úder francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho plánu opäť povzbudiť európsky projekt. Ja však s týmto odhadom nesúhlasím. Len aby sme nezabudli: bol to nemecký minister financií Wolfgang Schäuble z CDU, ktorý zablokoval väčšinu navrhovaných reforiem eurozóny za posledných desať rokov.
Ďalší spôsob, ako brať nemecký volebný výsledok, je ako príležitosť na nový začiatok. Koniec „veľkej koalície“ CDU-SPD by mohol znamenať koniec politickej stagnácie nielen v Nemecku, ale aj na európskej úrovni.
