Zohnať taxík pre moju sedemdesiatročnú matku sa vlani na Štedrý večer v Prahe ukázalo ako nesplniteľná úloha. "Najskôr o dve hodiny," hlásili unisono všetky dispečingy. A tak som to prvýkrát skúsil s tou novinkou.
Problematická novinka
Vodič objednaný cez aplikáciu Uber prišiel o desať minút. Cesta z Holešovíc do Vršovíc stála aj v tomto čase polovicu obvyklej sadzby. Šofér bol veľmi milý a ochotný, mamička spokojná. Odvtedy som si už klasický taxík nezavolal.
Taxikári v Prahe blokujú letisko, nepáčia sa im praktiky Uberu Čítajte A veľmi dobre pritom viem, že sa Uber úspešne tvári ako tá najviac cool vec na svete, ale aj to, že je to dosť problematická novinka: od bezpečnosti až po takú drobnosť, že jeho fungovanie v uliciach Prahy pravdepodobne porušuje zákon o cestnej doprave, ktorý celkom presne hovorí, čo znamená slovo "taxi".
Lenže tieto pochybnosti, aspoň v tomto meste, vždy spoľahlivo prehluší pohľad na alternatívy. Teda na pražských taxikárov, onú hlučnú a neprehliadnuteľnú spomienku na to najobskúrnejšie, čo sa v tomto meste zrodilo v 90. rokoch. Aby som bol fér: dnes už, samozrejme, ide o absolútnu menšinu pražských taxikárov. Bohužiaľ, o tú najhlasnejšiu, najagresívnejšiu a takisto najviditeľnejšiu.
