Autor je redaktor MF DNES
Nie je to prvý raz v moderných európskych dejinách, čo sa nejaký európsky štát rozpadáva. Ešte nikdy sa to však nedialo uprostred Európskej únie, ktorá na to nemá takpovediac žiadny manuál.
Na jednej strane by sa mohlo zdať, že členstvo rozpadajúceho sa štátu v Európskej únii môže byť výhodou. Veď pradivo vzťahov medzi oddeľujúcimi sa časťami štátu ostane do značnej miery zachované – práve vďaka tomu, že obe prináležia k Európe.
Bolo by to tak aj logické, napokon celý projekt Európskej únie je vlastne plánom na postupné odbúranie národného štátu a vytvorenie novej entity, v ktorej by oveľa väčšiu rolu hrali regióny, niekedy aj cezhraničné. Štáty by potom boli len ďalšou súčasťou skladačky s názvom Európska únia.
Hlavnú rolu hrajú štáty
Lenže to je teória, prax vyzerá inak. Štáty Únie zastúpené v Európskej rade stále hrajú v rozhodovaní EÚ dominantnú rolu. Tá sa od prijatia Lisabonskej zmluvy pred ôsmimi rokmi neznižuje, ale naopak, skôr zväčšuje. Členské štáty a ich politické reprezentácie si svoje postavenie žiarlivo strážia a namiesto postupu k ďalšej federalizácii tu máme napriek všetkým proklamáciám skôr opačný smer vývoja.
Kríza okolo kvót na utečencov bola klasickým príkladom, keď členské štáty, v tomto prípade z našej časti Únie, nechceli dať Bruselu rozhodovacie „nadnárodné“ právo. A ešte si vynucovali možnosť vetovať spoločné rozhodnutie štátov EÚ, hoci Lisabonská zmluva jasne hovorí, že o migračných otázkach sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou.
Ďaleko k federalizácii
Pred niekoľkými dňami sme síce mohli zo Sorbony počuť nadšený „eurofederalistický“ prejav nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ale je veľkou otázkou, koľko z jeho návrhov sa reálne presadí. A či – keď príde na lámanie chleba v podobe odovzdávania ďalších právomocí štátov do Bruselu – sa to neskončí podobným debaklom ako v prípade európskej ústavy, ktorú pred viac než desiatimi rokmi ako prví v referende odmietli práve Francúzi.
Práve v tom, že Únia nie je skutočným „nadštátnym“ útvarom, spočíva problém, ktorý má teraz EÚ s Katalánskom.
