Autor je publicista
Už roky sme v slovenskej politike svedkami toho, ako volanie po zásadnej očiste, veľkej zmene étosu, ale hlavne neustále hľadanie politikov, ktorí by stelesňovali tie najvyššie ideály, vedie iba k stále horším alternatívam a k ubíjajúcemu motaniu sa medzi dažďom a odkvapmi.
Spomínam si na časy, kedy Mikuláš Dzurinda nebol pre niektorých tvorcov diskurzu dostatočne ideálny a čistý ani v situácii, kedy jeho alternatívou bol Mečiar.
Pamätám si tiež, ako nebola dostatočne ideálna a bezchybná Iveta Radičová a to dokonca ani vtedy, keď bol jej jedinou alternatívou Ivan Gašparovič.
V živej pamäti mám volania po revolučnej očiste politiky, ktoré zaznievali po prevalení kauzy Gorila a ktoré nakoniec vyústili iba do blúznenia o priamej demokracii, vzniku anti-systémových politických síl a vláde Smeru.
