Pri rečiach obchodného partnera Ladislava Bašternáka, toho času najlepšieho ministra vnútra, o prezidentovi ako daňovom podvodníkovi môže slabšej povahe ľahko vyraziť poistky.
Veď aspoň Robert Kaliňák by sa mohol prekonať a využiť príležitosť mlčať, nie? Nie. Jeho verbálne prebudenie je totiž typickým postupom podľa komunikačného manuálu rustikálnej sociálnej demokracie slovenského typu.
Keby sme sa pohybovali na akademickej pôde, povedali by sme, že ide o disruptívny model hybridnej vojny s cieľom zobrať slovám ich pôvodný význam a zotrieť hranice morálne a intelektuálne prípustného.
Veď ak môže Kaliňák vydávať osvedčenia o tom, kto je daňovým podvodníkom, a vyzývať prezidenta na vzdanie sa daňového tajomstva (!) a zverejnenie financovania kampane, tak sa už môže vskutku všetko.
Cieľom je jediné, zaplaviť pozorovateľa takým množstvom názorov a informácií, aby napokon pokrčil plecami a povedal, že pravda asi bude niekde uprostred.
Na tom nie je nič nové, vedomé rozdúchavanie informačnej búrky sa vinie dejinami Smeru ako karmínová stužka ešte od čias, keď viedol reči o ekonomickej vlastizrade a varoval pred holými slovenskými zadkami v EÚ. Oveľa zarážajúcejšie je, s akým úspechom sa tento komunikačný model dodnes stretáva.
