Nobelova cena mieru môže mať rôzne podoby. Niekedy ju dostane človek, ktorý v poslednom čase niečo konkrétne dokázal a niečím konkrétnym prispel k mieru, napríklad pred rokom Juan Manuel Santos, kolumbijský prezident, ktorý vyrokoval mier s ľavicovými povstalcami.

Inokedy ide o nádej, ktorú držiteľ so sebou prináša. Malala Júsafzajová nepriniesla vzdelanie pre všetkých, no s honorom laureátky ceny počuť jej hlas silnejšie. Ani Barack Obama nezastavil vojny sveta, ale v čase udelenia ceny vyvolával nádej, že by k tomu mohol prispieť.
V iných prípadoch zas môže ísť o presadzovanie ľudských práv alebo ekológie, ktoré nemajú priamo vplyv na mier, no v dlhodobom horizonte vytvára podmienky na to, aby sa mier presadzoval ľahšie.
A niekedy Nobelov výbor vysiela signál, ako by sa mal svet zachovať. Tak je to v tomto roku.
Kampaň nerozhoduje
Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní nie je organizáciou, ktorá má skutočné možnosti v tejto veci svet niekam posunúť.
Vladimir Putin, Donald Trump ani Si Ťin-pching sa po tomto rozhodnutí nestretnú a nepodpíšu odstavenie jadrového arzenálu. Nehovoriac už o Kim Čong-unovi, pre ktorého sú jadrové zbrane kľúčom k prežitiu.