Autor je edukačný konzultant
Slovenské školstvo (odvždy) stagnuje. A práve v čase, keď odborníci konečne odovzdali vypracovanú reformu na ďalšie dekády, nová pani ministerka Martina Lubyová odrazu potrebuje samostatne vyriešiť situáciu s osemročnými gymnáziami a s päťpercentným limitom prijatých, lebo už dnes pri pásoch chýbajú zamestnanci.
Preskočím rôzne pochybné argumenty a sústredím sa na jeden fakt – regionálne rozdiely základných a stredných škôl v realite. Pomôžem si pritom dvoma príkladmi: ponukou a dopytom osemročného štúdia podľa žúp a výsledkami Matematickej olympiády v Bratislave a Košiciach.
Na súčasný školský rok bolo žiakom a ich rodičom na osemročných gymnáziách ponúknutých 4081 miest (9 percent populácie), pričom sa hlásilo 6150 (14 percent) a začalo študovať iba 2651 detí (6 percent).
Ako sa dá vysvetliť, že sa ani všetky miesta neotvorili? Že by rodičia nechceli ísť principiálne preč zo základnej školy po prvom stupni, ale prípadne hľadajú iba vyššiu kvalitu? Alebo nevidia zmysel v cestovaní do spádového osemročného gymnázia, ak ich deťom nedá nič navyše?
Košický faktor
Ešte zaujímavejší je fakt, že iba polovica žúp mala dopyt vyšší než ponuku – tradične Bratislava s trojnásobkom (a so 16 percentami populácie v prvých ročníkoch, teda v prímach), avšak Košice, naopak, iba s pätinou otvorených miest (a dve percentá v prímach). Prečo je v najväčšom meste pretlak záujmu o reálne gymnáziá, ale v kraji s vyššou populáciou nie je?
Minuloročná matematická olympiáda, presnejšie krajské kolo kategórie Z9 (deviaty ročník ZŠ, respektíve kvarta) v týchto mestách má zaujímavé súvislosti. Z úspešných riešiteľov v hlavnom meste bola iba jedna šestina zo základných škôl, no v Košiciach ich boli až dve tretiny. Neponúka košická župa dostatok miest v osemročných gymnáziách? Alebo majú Košice kvalitné základné školy, ktoré vyhovujú deťom a ich rodičom?
